„Povolaní budovať ľudskú rodinu“ – tak znie názov posolstva pápeža Františka k tohtoročnému Svetovému dňu modlitieb za povolania. V poradí už 59. svetový deň tohto druhu, ktorý sa slávi na 4. veľkonočnú nedeľu, čiže tzv. Nedeľu Dobrého pastiera, pripadá na 8. mája.
V posolstve, ktorého text zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice vo štvrtok 5. mája, Svätý Otec pozýva zamyslieť sa nad „významom povolania v kontexte synodálnej Cirkvi, ktorá sa vkladá do načúvania Bohu a svetu“. Vysvetľuje, že ako pokrstení sme všetci povolaní byť protagonistami misie Cirkvi, a zároveň byť strážcami voči sebe navzájom i strážcami stvorenstva. Okrem iného píše:
„Povolanie, podobne ako svätosť, nie je akousi výnimočnou skúsenosťou vyhradenou len pre niekoľkých“. „Povolanie je pre všetkých, lebo na každého sa Boh pozerá a povoláva ho“. „Jeho láskyplný pohľad k nám vždy siaha, dotýka sa nás, oslobodzuje a premieňa nás, robí z nás nové osoby.“
Pápež spomína aj slová umelca Michelangela Buonarrotiho: „Každý blok kameňa má v sebe sochu a je úlohou sochára, aby ju objavil.“ Orientálne príslovie zas hovorí:„Múdry človek pozerajúc sa na vajce dokáže vidieť orla; pozerajúc sa na semiačko, vidí v ňom veľký strom; pozerajúc sa na hriešnika dokáže vidieť svätca“.
„Takto sa na nás pozerá Boh: v každom z nás vidí potenciál, ktorý je niekedy aj nám neznámy, a počas celého nášho života neúnavne pracuje na tom, aby sme ho mohli dať do služieb spoločného dobra“, píše v posolstve Petrov nástupca.
Ako ďalej vysvetľuje Svätý Otec, potrebujeme sa oslobodiť od nášho egocentrizmu. Tu je nám pomocou Božie slovo. Preto pápež vyzýva: „Načúvajme Božiemu slovu, aby sme sa otvorili povolaniu, ktoré nám zveruje Boh!“
„Bratia a sestry, dovoľme, aby sa nás dotkol tento pohľad, a dovoľme mu, aby nás preniesol ponad nás samých! A naučme sa pozerať aj na seba navzájom, aby sa ľudia, s ktorými žijeme a s ktorými sa stretávame – nech je to ktokoľvek – cítili prijatí a zistili, že existuje Niekto, kto sa na nich pozerá s láskou a pozýva ich, aby naplno rozvíjali svoj potenciál.“
Takto sa máme čoraz viac stávať tým, kým sme: „v povolaní k sviatostnému kňazstvu, aby sme boli nástrojmi Kristovej milosti a milosrdenstva; v povolaní k zasvätenému životu, aby sme boli chválou Boha a proroctvom nového ľudstva; v povolaní k manželstvu, aby sme si boli vzájomným darom a ploditeľmi a vychovávateľmi života. Vo všeobecnosti v každom povolaní a službe v Cirkvi, ktorá nás vyzýva, aby sme na druhých a na svet hľadeli Božími očami, slúžili dobru a šírili lásku skutkami a slovami.“
Svätý Otec spomenul aj príklad povolania venezuelského laika Josého Gregoria Hernándeza Cisnerosa, ktorý venoval svoj život chorým ako slobodný laik, aj keď pôvodne túžil vstúpiť do kláštora.
Podstatou povolania je realizovať Boží sen, aby sme «všetci boli jedno» (Jn 17,21), konštatuje pápež s vysvetlením:
„Každé povolanie v Cirkvi a v širšom zmysle aj v spoločnosti prispieva k spoločnému cieľu: aby medzi mužmi a ženami zaznievala harmónia mnohých a rozmanitých darov, ktorú môže uskutočniť len Duch Svätý. Kňazi, zasvätení muži a ženy i veriaci laici, kráčajme a pracujme spoločne, aby sme svedčili o tom, že veľká ľudská rodina zjednotená v láske nie je utópia, ale plán, pre ktorý nás stvoril Boh. Modlime sa, bratia a sestry, aby Boží ľud uprostred dramatických dejinných udalostí čoraz viac reagoval na toto povolanie.“
Zdroj: VaticanNews, zk
Foto: wirestock – www.freepik.com