Dobro pre druhého

7. nedeľa v Cezročnom období

„Boh hovoril k Mojžišovi…“ Taký je úvod 19., ale aj 1. – 8. a 11. – 18. kapitoly starozákonnej Knihy Levitikus. Z vlastnej skúsenosti vieme, že Boh k nám hovorí denne, čo nás udržuje v Božej prítomnosti. No pri dôležitých posolstvách Boh hovorí mimoriadne, veľmi intenzívne. Vtedy nik z nás nepochybuje o dôležitosti toho, čo Boh odkazuje. 19. kapitola Knihy Levitikus, po predchádzajúcom vyčerpávajúcom výpočte morálnych výstrah a tvrdých trestov za ne, začína dvoma veršami hovoriac oslobodzujúco, odmeňujúco dvíhajúc perspektívu slabého človeka: „Buďte svätí!“

My ľudia sme veľmi rôzni. Máme svoje predispozície, vlohy, sklony, skúsenosti, zdedené črty, mentálne nastavenie, výchovou nadobudnuté správanie, charakter… a nie každý nás chápe, prijíma, oceňuje. Aj z opačnej strany je to rovnaké: nie s každým si rozumiem rovnako, nie pri všetkých ľuďoch sa cítim rovnako príjemne, nie každého chápem, nie s každým sa viem rovnako zrozumiteľne rozprávať. Pre viacerých z nás sú medziľudské vzťahy, komunikácia dominantným životným problémom, vnímaným zdrojom napätia a konfliktov medzi ľuďmi.

Sú medzi nami aj ľudia, v prítomnosti ktorých sa všetci cítime veľmi fajn, nerušia, skôr naopak, nenásilne prijímajú, sú otvorení, no nemyslím tým paušálne lichotenie, neprirodzene prižmúrené oči ako znak „hlbokého“ prežívania, ani nemiznúci úsmev trochu nasilu, ale hĺbku, ktorá prináša nepochybnú pravdu, kritiku či nastavené zrkadlo nášmu svedomiu… A predsa ich radi stretávame, lebo ich potrebujeme, inšpirujú nás, sú nositeľmi svetla, riešení, slobody. Poznáme ich všetci, sú svieži, čitateľní, v rovnováhe, plní Ducha. Áno, tak popisuje apoštol Pavol Boží chrám, v ktorom prebýva Boží Duch. Pritom akoby sme z nich cítili ľahkosť, jednoduchosť žitia ťažkého života, odovzdaného Božej vôli.

Nastav líce tomu, čo sa ti vysmieva; tomu, čo ťa vláči po súdoch, daj to, čo žiada, ba aj viac; miluj toho, kto ti ubližuje… Prečo prežívam, že najväčších nepriateľov mám vo vlastnej komunite, reholi, v Cirkvi, v rodine? Miluj toho, kto ti ubližuje, modli sa za prenasledovateľov… Že sú tieto odporúčania neprirodzené? To je pravda, nie sú podľa ľudskej prirodzenosti. „Jednoducho“ nerob dobro, cnostné postoje, nábožnosť ako odmenu pre seba, ale pre druhého. Z lásky! To je priestor chrámu, ktorý Bohu úplne dávame a on pôsobí…

Matúš Racek OFM