Z prestížnej chirurgičky sa stala karmelitánka

Do Kláštora Dobrého pastiera v Zarautz v španielskom Guipúzcoa prijali pred piatimi rokmi Akiko Tamuru. Doktorka Akiko zachraňovala životy v operačnej sále, veľa rokov pracovala ako chirurgička. Napriek tomu, že bola šťastná a spokojná so svojím životom a profesiou, vo svojom vnútri vedela, že Boh ju žiada o niečo viac. „Zo začiatku sa mi zdala myšlienka stať sa karmelitánkou naozaj neskutočná, ale Boh ma viedol k poznaniu, že to je to správne miesto,“ povedala Akiko.

Akiko má španielsko-japonské korene. Jej otec sa dostal k viere neskôr v Španielsku vďaka svojej manželke. Prešiel zo šintoistického budhizmu na katolícku vieru. Aj jeho mama sa stala katolíčkou v posledných chvíľach svojho života, keď jej bolo diagnostikované terminálne štádium rakoviny vaječníkov. On sám ju v nemocnici pokrstil. Krátko nato zomrela. Pod svojím vankúšom mala počas choroby stále kríž.

Akiko sa narodila v Madride a hoci chcela rozvíjať svoju študijnú kariéru v USA, rozhodla sa študovať medicínu na navarskej univerzite v Španielsku, pretože zvážila, že medzi jej prioritami je aj rozlišovanie, čo od nej Boh žiada. Po skončení štúdia sa začala pripravovať na záverečnú skúšku nových medikov predtým, ako začnú pracovať ako internisti v nemocniciach a v špecializácii, ktorá je im pridelená podľa výsledkov skúšky.

„Počas prípravy na túto skúšku som na ubytovni bývala so sestrami jednej rehoľnej kongregácie, tzv. adorátorkami. Bol to môj prvý kontakt s rehoľným životom. Hoci som si nikdy nemyslela, že skončím ako mníška a už vôbec nie v klauzúre,“ povedala Akiko.

Po skúške Akiko začala pracovať ako chirurgička v Madride a v tomto čase sa modlila k Bohu, aby jej pomohol pochopiť, čo od nej žiada. Počas rokov rozlišovania, ako uvádza, mala pri sebe obraz Božieho milosrdenstva a obrázok medžugorskej Panny Márie. Začala čítať život a diela sv. Terézie od Ježiša, aby sa priblížila realite karmelitánok. Pomaly sa táto myšlienka stále viac sprítomňovala v jej mysli a srdci, no ešte stále odolávala čítaniu mystiky. Počas tohto obdobia sa venovala pacientom, mnohým z nich zachránila život a myslela si, že to je miesto, kde ju Boh pozýva. Až v jeden Zelený Štvrtok pri šoférovaní a modlitbe ruženca sa opätovne pýtala Boha: „Čo odo mňa chceš?“ „V tej chvíli som zrazu vedela, že mám byť bosou karmelitánkou. Zakúsila som hlboký pokoj.“

V apríli 2012 oznámila rodine svoje rozhodnutie a v auguste toho istého roku vstúpila do Kláštora Dobrého pastiera v Zarautz. Odtiaľ odkazuje: „Ak necháš Boha vstúpiť do svojho života, uvidíš zázraky.“ A pokračuje: „Každé ráno rozmýšľam a hovorím si: Som karmelitánka, som šťastná a som slobodná, nemenila by som za nič na svete.“

-msk-