Zavraždené z nenávisti k viere

Nedávny masaker štyroch rehoľných sestier Matky Terézie otriasol mnohými. Prinášame niektoré menej známe okolnosti vraždy a podstatnú časť ich posledného listu, ktorý napísali ešte minulé leto.

Z nenávisti k viere

Všetko naznačuje, že vražda v Adene smeruje iba k tomuto záveru. O tomto masakre rozhodli a uskutočnili ho proti jedinej kresťanskej prítomnosti v Jemene. Zavraždené rehoľné sestry, zničená kaplnka, kríž, zneuctený Bohostánok, všetko bolo metodicky zničené.

Bolo 8.30 v piatok ráno 4. marca 2016 a v dome Mother Theresa’s house 80 obyvateľov, chorých, viacero detí, telesne postihnutých a starých ľudí, práve raňajkovalo. Islamskí teroristi prišli pred budovu, ktorú napriek hrozbám, ktoré už sestry prijali, nestrážil ani jeden vojak. Bolo veľmi ľahké vojsť dnu so zbraňami v rukách a prekvapiť štyri rehoľné sestry a personál domova: kuchárky, zdravotné sestry, dobrovoľníkov, Jemenov alebo Etiopčanov, z ktorých viacerí boli kresťania.

Jediná, ktorá masaker prežila, je predstavená komunity sestra Sally. V tej chvíli sa náhodou nachádzala v sklade a počula, ako šofér po anglicky zreval: „Skryte sa, vraždia nás“ a potom zaznel výstrel. Bol na mieste mŕtvy. Rehoľná sestra zostala stáť za dverami ako skamenená a akoby zázrakom ju vrahovia nevideli a nenašli. „Chceme vyvraždiť iba kresťanov,“ reval jeden z vrahov. Potom všetkých prítomných zo sály vyviedli von do záhrady. Bolo počuť výkriky a ďalšie jednotlivé a pravidelné výstrely a o chvíľu ďalšie. Potom nastalo ticho. Keď prišla jemenská polícia, našla na zemi 16 mŕtvych: štyri rehoľné sestry a dvanásť spolupracovníkov. Týchto posledných zavraždili výstrelom do tepny hlavy, bola to skutočná poprava. Kým rehoľným sestrám – sestre Anselme (57 rokov) z Indie, sestre Margite (44 rokov) z Rwandy, sestre Regine (32 rokov) tiež z Rwandy, a sestre Judite (41 rokov) z Kene – strelili priamo do tváre, aby im ju zničili.

Keď padli na zem, ich telá dokopali a hlavy rozdupali. Ťažko opísať tieto detaily, ktoré svedčia o bezhraničnej nenávisti vrahov. Na fotkách z Adenu sú rehoľné sestry oblečené vo svojom v bielom typickom rehoľnom rúchu, no všetky boli opásané modrou zásterou, ktorú nosili, keď slúžili chorým. Boli zavraždené práve počas služby chorým: skutočné mučeníctvo!

Zo sebou odviedli saleziána, jediného kňaza v Jemene

Po masakre vrahovia neboli spokojní. Vošli do kaplnky, kde sa salezián Tom Uzhunnalil modlil a s vierou čakal na svoj osud. Tento 57-ročný kňaz z Indie už roky spolupracoval v domove so sestrami. Znovu salva výstrelov proti krížu, oltáru, Bohostánku, v ktorom sa potom už nenašli konsekrované hostie. Misál a Sväté písmo potrhané a rozhádzané po zemi. Saleziána uniesli a dodnes nie sú o ňom žiadne správy. Po masakre sa komando nerušene vytratilo.

Biskup Paul Hinder OFMCap, apoštolský vikár južnej Arábie potvrdil, že v danej chvíli neexistujú zaručené správy o unesenom saleziánovi: „Predpokladáme, že je stále v rukách útočníkov a jemenská polícia sa ho usiluje nájsť, ale doteraz každý pokus bol neúspešný.“

Vikár hlavného predstaveného rehole saleziánov don Francesco Cereda pre taliansky denník L´Avvenire pred pár dňami (10. marca) povedal: „Situácia sa vôbec nemení, teda doteraz nemáme správy o saleziánskom kňazovi donovi Tomovi Uzhunnalilovi. Boli nejaké podozrenia… ale nateraz iba Al-Kajda vyhlásila, že nemá nič spoločné s tým, čo sa stalo v Adane minulý piatok.“

Keď polícia prišla, Matka Sally odmietla opustiť mŕtve telá svojich sestier a chcela ich vziať zo sebou do cudziny. Preto ich preniesli do verejnej nemocnici v Adene v nádeji, že budú pochované na mestskom anglickom cintoríne. Sestra Sally, predstavená, ktorá masaker prežila, je teraz už mimo Jemenu.

V domove zostalo iba 80 bezvládnych a chorých ľudí, ktorí prvý deň po masakre odmietli jesť. Šokovaní žiadali ako malé deti, aby ich nakŕmili ich rehoľné sestry. Momentálne sa im venujú „lekári bez hraníc“, ktorí majú svoje centrum v Adene.

Vernosť poslaniu

V minulých rokoch sa sestrám Matky Terézie (misionárky lásky) nepriatelia kresťanstva viac ráz vyhrážali, ale sestry sa rozhodli zostať. Napríklad v júli v roku 1998 zavraždil ozbrojený muž v jemenskom meste Hodeida tri sestry z rovnakej Kongregácie misionárok lásky, keď vychádzali z nemocnice. V Jemene majú tri domy pre najchudobnejších. Ochota zostať s tými poslednými spôsobila, že sú medzi ľuďmi veľmi obľúbené. Kvôli nim obyvatelia Adenu vyšli do ulíc, aby protestovali pred Úradom polície proti neľudským vraždám. Potvrdzuje to aj apoštolský vikár, biskup Paul, ktorý dosvedčuje, že miestni obyvatelia skutočne „milovali sestry Matky Terézie, ktoré boli zavraždené v Adene; obdivovali ich spôsob života slúžiť iným bez toho, aby pozerali na náboženskú príslušnosť, dávali prednosť iba tomu, kto najviac potreboval ich pomoc. Takýto prístup u ľudí vzbudzoval sympatie a lásku. A práve toto niekomu prekážalo.“ Potom dodal: „Už pred rokom, keď vypukla vojna, som im navrhol dočasný odchod. Povedali mi, že to neprichádza do úvahy: že neodídu, hoc by sa čokoľvek stalo, pretože chcú zostať s tými, ktorí im boli zverení. Bolo jasné, že týmto bezbranným rehoľným sestrám nešlo o výstredné hrdinstvo, ale iba o túžbu nasledovať Krista. Rešpektoval som ich rozhodnutie a som si istý, že ich mučeníctvo prinesie ovocie a pre život kresťanov, ktorí žijú na arabskom polostrove, nové oživenie.“

Salezián don Tom Uzhunnalil je misionárom v Jemene už štvrtý rok. Jeho strýko Matúš, tiež salezián, bol zakladateľom misie. Saleziáni pôsobia v Jemene od roku 1987 a venujú sa malému počtu miestnych katolíkov a mnohým migrantom robotníkom. Spomínaný Don Cereda konštatuje, že sestry Matky Terézie a saleziáni „sa v Jemene rozhodli slúžiť chudobným a opusteným bratom a sestrám a že sa nenechávajú znechutiť ťažkosťami. Preto sme doteraz zostali v Jemene s jediným katolíckym kňazom. Vďaka Bohu, medzi kresťanmi sú ešte dôveryhodní svedkovia evanjelia, ochotní darovať sa ‚až po posledný dych‘. Takto nás učil don Bosco. Žijeme v novej dobe mučeníkov.“

Indiferentnosť Západu a definitívna nádej

Tieto štyri sestry a kňaz neboli pre nikoho žiadnou hrozbou. Nepredstavovali cudzinecké nadnárodné obchodné spoločnosti alebo nepriateľské mocnosti, nepredstavovali nikoho iného, iba tvár a ruky Krista, ktorého na vlastných tvárach a vlastnými rukami nosili z lásky tam, kde je najväčšia bieda. Vedeli, akému riziku sú vystavení, a predsa zostali verní až do konca.

Správa o ich masakre na Západe prešla bez povšimnutia. V Taliansku o nej nebolo ani zmienky v médiách s výnimkou vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano a denníka L´Avvenire. Na Slovensku, ak sa nemýlim, iba Vatikánsky rozhlas a internetová stránka www.postoj.sk. Don Cereda konštatuje: „Divím sa tomuto ohlušujúcemu tichu masmédií; nedokážem si vysvetliť túto indiferentnosť, o ktorej Svätý Otec hovoril po nedeľnej modlitbe Anjel Pána. Zdá sa, že je to znamenie zmeny hodnôt v tradične kresťanských krajinách. Naopak, v Indii, ktorá je väčšinou hinduistická, o udalosti sa pomerne mnoho hovorilo v rádiu, televízii, denníkoch ako The Hindu, The Deccan Herald, The Malayala Manorama a pod.“

Svätý Otec František na Svätopeterskom námestí 6. marca 2016 po udelení požehnania povedal silné slová: „Toto sú obete útoku tých, ktorí ich zabili, a aj ľahostajnosti, tejto globalizácie ľahostajnosti, ktorej nezáleží… Toto sú mučeníci dneška! A títo nie sú na prvých stránkach novín, nie sú predmetom správ!…. Modlím sa za ne i za ostatných zabitých pri útoku a za ich príbuzných. Oni dávajú svoju krv za Cirkev. Nech Matka Terézia sprevádza v raji tieto svoje dcéry, mučeníčky lásky, a nech sa prihovára za pokoj a posvätnú úctu voči ľudskému životu.“

Don Štefan Turanský sdb

(spracované podľa zahraničných materiálov)