Kto z nás to nepozná? Vždy, keď sa niečo deje, tak zavoláme priateľom. Povieme im o svojich problémoch, smútkoch alebo radostiach a víťazstvách. Ale aby naši priatelia držali s nami diétu alebo s nami chodili cvičiť? To asi veľmi nie. Povedzme si otvorene, že zobrať duchovného vodcu na rozhovor do fitka by bola asi veľká odvaha. Veľa by sa asi neporozprávalo. A ešte pozvať duchovného vodcu k spoločnej diéte? To by bolo asi veľa. Ale Sväté písmo sa nedá zahanbiť a v Knihe Kazateľ nájdeme aj na toto odpoveď: „Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek; za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu“ (4, 9) V Thajsku sa pacienti s cukrovkou striedajú pri krútení pedálov na starom bicykli, ktorý je pripojený na generátor, a pomáhajú tak zavlažovať mestskú záhradu. Takto spoja cvičenie s tímovou prácou a pomôže im to dopestovať si vlastné zdravé potraviny. Takýto model – skupina ľudí s rovnakým záujmom či problémom, ktorá je katalyzátorom zdravia – je účinnejší než konvenčný lekársky zákrok. Ono to nie je také jednoduché – nájsť si priateľa. Ale ako zasvätení, žijúci v komunitách, nemusíme mať až taký veľký problém. Stačí len dodržiavať zákon lásky, ktorý nám nechal Ježiš. Potom z toho vyplynú voči spoločenstvu určité záväzky:
Pristupujte jeden k druhému s pokorou a trpezlivosťou bez ohľadu na to, na ktorom úseku cesty sa nachádzate. Láska nás prijíma tam, kde sme, no očakáva, že budeme rásť. Láska niekedy znamená navariť a priniesť jedlo alebo pomôcť niekomu s niečím, čo sám nedokáže.
Priznajte svoje slabosti a ťažkosti, svoje pokroky aj úspechy a vypočujte si to isté od svojich priateľov. Spoločenstvo v utrpení je najhlbšou, najintenzívnejšou formou spoločenstva. Vstupujeme v ňom do bolesti a žiaľu toho druhého a nesieme bremená jedni druhým.
Rozprávajte sa o tom, čo funguje, aj čo nefunguje. Porozprávajte sa o tom, čo ste vyskúšali v oblasti viery, stravy, cvičenia a myslenia. Poučiť sa môžete od každého.
Keď niekto spraví chybu alebo sa na svojej ceste zasekne, ešte viac ho povzbudzujte a podporujte. Keď ľudia vedia, že ich máte radi aj vtedy, keď sa im nedarí, stane sa vaša komunita miestom bezpečia a ľudia sa tam budú cítiť slobodní. Ako sa hovorí v svätý Ján: „Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujete navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá“ (1 Jn 4, 12). … A tak čokoľvek budeme robiť – modliť sa, jesť, cvičiť, skákať, spievať, maľovať –, všetko robme s priateľmi, s partiou z komunity, kde žijeme. Lebo len tam môžeme nájsť odpovede na všetky svoje ľudské otázky. A dohodnúť si s duchovným vodcom krátku turistiku do Tatier tiež nemusí byť na zahodenie. Stačí urobiť prvý krok. Možno bez kondičky – tej duchovnej i telesnej. Odhodlanie kráčať už posúva. Tak teda, vykročme. PS. Kde si dáme stretko?
Hermana Matláková, satmárka