Život pre iných (Jn 10, 11 – 19)

Zo všetkého najviac sa zaujímajú sami o seba, sebavedomí, odvážni, zameraní na úspech, na slávu, často leniví využívať možnosti, ktoré majú, niekedy povrchní a až veľmi dobre ich charakterizuje „selfie“… Určite sa dá ľahko dešifrovať, o kom je reč. Pred nedávnom som čítala tieto slová vzťahujúce sa na generáciu Y, na generáciu mileniánov. Napadla mi však pritom otázka, či sa tieto slová týkajú naozaj zvlášť ľudí vo veku 20-30 rokov? Neozýva sa to „ja“ – takým alebo onakým spôsobom – v každom z nás bez ohľadu na to, do akej generácie patríme?

Túžba po uznaní, vyniknutí, ohodnotení drieme v každom človeku a v podstate je to iným spôsobom vyjadrená najhlbšia túžba po bezpodmienečnej láske. Preto dnešné evanjelium, v ktorom sa Ježiš predstavuje ako dobrý pastier, je odpoveďou pre všetkých. A možno ešte viac pre tých, ktorí svoj život venujú iným, pracujú pre ich dobro, pre spravodlivosť, chcú zlepšiť kvalitu života a vnášať doň pravé hodnoty, lebo tam je zameranie sa na seba oveľa ťažšie rozpoznateľné. Mnohokrát je schované za maskou sebaľútosti, za maskou obete, ktorá robí všetko pre iných a jej samej sa nič nedostáva, za maskou očakávaní… Mnohí kresťania boli formovaní v spiritualite „dobrých skutkov“. Určite to nie je zlé, lebo služba a poslanie majú dôležitú úlohu v živote veriacich, tak ako sme to videli minulú nedeľu: sme poslaní byť svedkami. Aj svätý Pavol či František z Assisi sa pýtali: „Pane, čo mám robiť?“ Problém však nastáva vtedy, keď pred otázkou „čo mám robiť?“ si nepoložíme a neodpovedáme na otázku: „Čo Boh urobil pre mňa, pre nás v Ježišovi Kristovi?“ Radostná zvesť spočíva práve v tejto odpovedi.

Dnešné evanjelium kladie silný dôraz na túto pravdu našej viery. Trikrát sa opakujú Ježišove slová: „Položím svoj život (za ovce)“ (Jn 10, 11. 15. 17). Toto je náš Boh, ktorý nám v Ježišovi dáva seba samého. Náš život lásky, dobra, náš boj za ľudskejší a spravodlivejší svet pre všetkých nie je a nemôže byť našou vlastnou aktivitou. Je odpoveďou na poznanie, vieru a prijatie darovanej lásky. Môžeme to vyjadriť slovami z Jánovho listu: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3, 16).

Len v prijatí Života a Lásky sme schopní autenticky darovať svoj život iným.

Iveta Fides Strenková CJ