Zosnulý Elias Vella / Spočiatku neveril v existenciu diabla, na Slovensko by sám nikdy neprišiel
Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.
V pondelok zomrel vo veku 81 rokov celosvetovo známy exorcista, kazateľ a minorita Elias Vella. Ako vyzerala jeho misia?
Páter Elias Vella sa narodil 28. februára 1941 v Saint Paul’s Bay na Malte. Ako malý chlapec rád miništroval vo farnosti, ktorá bola františkánska, a mal rád miestnych minoritov, kde sa podľa svojich slov cítil prijatý. „Mal som rád miestnych františkánov, oni mali radi mňa – to bol prvý záblesk a sympatia k tejto reholi,“ povedal v knižnom rozhovore Martina Ližičiara Exorcista Elias Vella: Diabol sa nás bojí.
Elias Vella vždy chcel robiť pastoračnú činnosť a byť medzi ľuďmi. Neskôr ho predstavení poslali na štúdiá do Ríma a po nich mu ponúkli prácu na univerzite, aby učil o spiritualite laikov. To však odmietol, pretože túžil byť medzi ľuďmi, a nie prežiť roky za i pred lavicou. Táto túžba sa mu však nesplnila, po návrate na Maltu totiž 24 rokov pripravoval študentov teológie na kňazstvo.
Neveril v existenciu diabla
Na kňaza bol Elias Vella vysvätený v roku 1964. V rokoch 1980 – 1986 bol provinciálom minoritov na Malte a od roku 1993 pôsobil na ostrove ako hlavný exorcista. K tejto službe sa dostal Božím zásahom, keďže predtým neveril v existenciu diabla ako osoby. Všetkému predchádzal zlomový moment v roku 1988, keď bol v Dubline na charizmatickej konferencii, kde šiel na naliehanie mladých ľudí z Malty, ktorí potrebovali, aby ich sprevádzal kňaz.
Na podujatí v Dubline sa dostal na jeden workshop do skupiny kňazov. V tom čase si myslel, že už sa nemá v duchovnom živote kde posunúť. Vtedy účastníci dostali podľa Vellu hlúpu otázku: „Prečo si sem prišiel?“
Priznáva, že v duchu považoval odpovede kňazov za ešte hlúpejšie. Napríklad po odpovedi jedného z nich, ktorá znela: Prišiel som, aby som sa stretol vo svojom živote s Ježišom, si Vella pomyslel: „Prepánakráľa, tento je kňazom dlhšie ako ja – mal asi šesťdesiat rokov –, ako to, že ešte doteraz nikde nestretol Ježiša?“
Keď prišiel rad na Vellu, predstavil sa ako teológ a zdôraznil, že charizmatická obnova je pre neho novou skúsenosťou. „Vtedy prišiel šok, lebo vedúci skupinky mi po mojich slovách povedal: Otče, kľaknite si, potrebujem sa za vás modliť!“
„Vôbec som to nečakal, takže som sa ani nestihol brániť a kľakol som si tam. Všetci sa nado mnou začali modliť, aby som sa obrátil. Modlili sa, aby sa na mňa vylial Duch Svätý,“ spomína si Vella.
Potom, keď stretol mladých, s ktorými prišiel, tak sa ho pýtali, čo sa mu stalo, že je iný. „Nevedel som, čo im povedať. Bol som príliš pyšný, no napokon som to musel zo seba dostať von.“ Vtom mu jeden z tých mladých povedal: „Otče, už veľmi dlho sme sa modlili za vaše obrátenie.“ „To bol pre mňa ďalší šok,“ priznal Elias Vella
Ľudia, ktorí mali problémy s pôsobením Zlého, začali prichádzať sami
Druhý zlomový okamih v živote Vellu nastal, keď sa stal exorcistom. „Len čo som sa stal súčasťou charizmatickej obnovy, začali za mnou chodiť ľudia, ktorí mali problémy s pôsobením Zlého. Ako teológ som však bol skeptický, či diabol vôbec existuje. Bol som ovplyvnený teológmi šesťdesiatych až sedemdesiatych rokov minulého storočia, ktorí tvrdili, že diabol neexistuje ako reálna osoba, ale iba ako abstraktné zlo,“ priznal exorcista.
„Na jednej strane som teda tvrdil, že diabol neexistuje, na tej druhej za mnou prichádzali konkrétni ľudia, ktorí boli atakovaní diablom,“ povedal v rozhovore s Martinom Ližičiarom. Vella priznal, že v tom čase nevedel, ako tým ľuďom pomôcť, ale ani ich nechcel odbiť, a tak navštívil svojho biskupa a pýtal sa ho, čo má robiť, či má týchto ľudí posielať za ním. Biskup ho poprosil, aby si túto oblasť naštudoval, a neskôr ho menoval exorcistom.
Vella s úsmevom po rokoch priznal, že Bohu občas povie: „Dal si mi túto službu ako trest, lebo ja som v diabla neveril a ty si mi povedal: V poriadku, ja ťa v neho naučím veriť, budeš sa s ním stretávať!“
Slovensko by si sám nikdy nevybral
Zosnulý páter Vella bol známy aj na Slovensku či v Česku, kde často chodil. Ako však priznal, sám si by si našu krajinu nikdy nevybral. Pre františkánsku stránku sejhafrangiskana.com Vella o sebe povedal, že jeho farnosť je celý svet.
„Raz som koncelebroval omšu v Sao Paole v Brazílii. Ich zvykom je, že pred omšou každý kňaz povie svoje meno a odkiaľ pochádza. Všetci pomenovali svoju farnosť. Keď sa mňa opýtali, kde mám farnosť, odpovedal som, že moja farnosť je svet. A myslím, že nepreháňam, pretože mojím poslaním je chodiť po svete evanjelizovať a prinášať Krista druhým,“ napísal o sebe Vella.
Minorita, ktorý chodil často nielen na Slovensko, priznáva, že túto misiu nehľadal. „Ak by som si to mal vybrať, tak logicky, keď som bol mladší a tiež by som si vybral krajiny, kde viac rozumiem jazyku, povedzme kde sa hovorí taliansky a anglicky. Ale bez toho, aby som vedel ako, aj keď som už bol v pokročilom veku, ma Pán uvrhol do krajín, kde nerozumiem ani slovo v ich jazykoch, ako Slovensko, Česká republika, Brazília a mnoho, mnoho ďalších krajín.“ napísal.
Každému napadne otázka, ako sa začala jeho misia po celom svete. „Všetko sa začalo veľmi jednoducho. Malťan, ktorý sa oženil so Sicílčankou, bol náhodou na Malte na charizmatickej konferencii. Náhodou som bol jedným z rečníkov. Prišli za mnou a opýtali sa ma, či by som nechcel ísť na Sicíliu, konkrétne do Partinico, predniesť jednu prednášku,“ spomínal si Vella na prvé kázanie mimo Malty.
V zahraničí predtým nikdy neprednášal, a tak to bola pre neho veľká výzva, ale súhlasil. „A to bol začiatok všetkého. Je to ako keď hodíte kvapku oleja do vody a ona začne rásť a rásť a rásť…“ povedal Vella.
Neskôr navštívil všetky kontinenty, kde kázal, dával duchovné cvičenia a viedol semináre. Najprv ho pozývali kázať do rôznych farností na Sicílii, potom sa ocitol v Taliansku a na Sardínii či na Lampeduse, odtiaľ ho pozvali do Anglicka, neskôr do Nemecka, Brazílie, Poľska, na Slovensko a do Česka, Grécka, USA, Kanady, Indie, na Maurícius či do Južnej Kórey a do mnohých ďalších krajín.
Elias Vela tiež neraz dostal otázku, podľa čoho si vyberá krajiny, kam pôjde „V skutočnosti som si nikdy nevybral, kam pôjdem, ale vždy sa nechám viesť Duchom. Kamkoľvek som išiel, vždy som to robil na konkrétne pozvanie biskupa, kňaza alebo skupiny,“ uviedol Vella pre františkánsky web.
Elias Vella väčšinou viedol semináre o exorcizme a o súvisiacich témach alebo o vnútornom uzdravení.
Sám priznal, že poslanie, ktoré mu dal Pán, je náročné. „Takmer každý deň musím meniť posteľ, zvyknúť si na rôzne jedlá v rôznych časoch a harmonogramoch. Trávim stovky hodín na letiskách a vo vzduchu, musím si zvyknúť na neustále posúvanie hodín dopredu a dozadu, podľa toho, kam idem. Neustále prechádzam medzi rôznymi teplotami,“ vymenoval ťažkosti maltský duchovný, ktorý posledné roky čelil aj zdravotným problémom.
V knihe Martina Ližičiara Vella viac prezradil aj o tom, ako sa dostal na Slovensko. Na Malte sa raz zúčastnila na jedných duchovných cvičeniach istá pani z Česka a práve ona navrhla Eliasovi Vellovi, či by nechcel prísť do Česka na desať dní, kde by kázal aj seminaristom o okultizme, a on súhlasil.
„To boli pootvorené dvere do vašej krajiny – teda do týchto končín. A potom práve na jednom z českých seminárov som stretol človeka zo Slovenska, ktorý ma pozval k vám. Takto som začal dostávať pozvánky do Česka i na Slovensko, čím sa začali semináre aj vo vašej krajine.“ A dodal: „Stále však vravím, že keď sa raz stretnem s Pánom, moja prvá otázka na neho bude: Pane, prečo si ma poslal práve na Slovensko a do Česka?“
Mal ťažkú cukrovku a bol veľmi unavený, napriek tomu prednášal
Martin Ližičiar strávil s pátrom Eliasom Vellom dva dni, počas ktorých vznikli rozhovory do spomínanej knihy. Termín dostal počas jeho dvoch dní na Morave, keď rozhovory nahrávali vo chvíľach oddychu medzi prednáškami a bohoslužbami. Časť knihy vznikla aj priamo v aute, keď ho viezli z Moravy do Nitry na ďalšiu duchovnú obnovu.
Ližičiarovi najviac v pamäti utkvela jeho obetavosť a pokora. „Spoločná kniha vznikla v roku 2018 a už vtedy bol na tom páter Elias zdravotne veľmi zle, mal ťažkú cukrovku a bol veľmi unavený. No napriek tomu cestoval, prinášal evanjelium a bral to ako svoje (františkánske) poslanie. A napriek tomu, čo mal za sebou a čo jeho meno znamenalo, bol neskutočne obetavý, pokorný a trpezlivý,“ spomína si na dva dni s ním Ližičiar.
Podľa neho Elias Vella vnímal na Slovensku po útlaku v komunizme nekončiaci sa smäd a hlad po evanjeliu. „Hovoril, že nevieme prestať piť, lebo nás veľmi smädí. A on bol vďačný, že môže byť tým, kto privádza k prameňu,“ dodáva Ližičiar.
„Mňa osobne zasiahli mnohé jeho slová, ale najmä jeho návod, ako adorovať pred živým Bohom. On túto adoráciu nazýval opaľovanie. V tom zmysle, že niekedy netreba nič hovoriť, nič riešiť a nič vykonávať, iba tak byť pred Sviatosťou Oltárnou a nechať na seba pôsobiť jeho prítomnosť – ako keď slnko svieti na človeka a aj bez jeho aktivít na neho pôsobí a ten človek nemôže zostať po opálení rovnaký. Toto mám stále na srdci, keď vstupujem do kostola, a táto lekcia bola pre mňa najvýznamnejšia,“ odpovedá Ližičiar na otázku, aký odkaz Eliasa Vellu vníma on osobne.
Pre web sejhafrangiskana.com Elias Vella v minulosti odpovedal aj na otázku, kedy zastaví svoju cestu okolo svojej farnosti, ktorou je celý svet.
„Toto vie Pán. Nie je na mne, aby som rozhodoval. Nechám to na neho. Všetko, čo robím, robím preto, že ma o to požiadali,“ uzavrel Elias Vella. „Koho mám poslať?“ „Tu som, Pane, pošli mňa,“ napísal pred niekoľkými rokmi.
Pavol Hudák / svetkrestanstva.postoj.sk
Foto: Vojtěch Hlávka / Člověk a Víra