4. veľkonočná nedeľa (Jn 10, 11 – 18)
Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.
Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.
Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.
Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“
Krásny Pastier – naplnený prísľub
Enigmatické rozprávanie o dobrom pastierovi v Jánovom evanjeliu je chronologicky zasadené medzi dva veľké sviatky (sviatok Stánkov a sviatok Posvätenia chrámu) a priestorovo v samotnom posvätnom nádvorí chrámu[1]. Sviatok stánkov bol sviatkom radosti, keď sa oslavoval koniec zberu úrody v zasľúbenej krajine. Sviatok svetiel (Hanukkah) alebo sviatok Posvätenia chrámu (po znesvätení Antiochom Epifanom) je sviatok, keď sa zapaľujú svetlá v domoch na pamiatku oleja, ktorý sa zázračne neminul a lampa v Pánovom chráme nezhasla. Ježiš zjavuje tajomstvo obrazu pravého pastiera izraelského národa, takého milého prorokom[2], práve na posvätnom nádvorí chrámu v čase žatvy, keď svetlo Pánovej prítomnosti v chráme ešte nezhaslo, a v čase, keď bol Jeruzalem vysvietený lampami ako symbol očakávania plného svetla – dňa Mesiášovho príchodu.
Kristus nie je pastier, on je Dobrý (Krásny) Pastier (Kalós Poimen)[3] a ovce sú pre neho oveľa hodnotnejšie ako jeho vlastný život. Týmto gestom sám Kristus sa stáva kritériom opravdivého rozlišovania. Jeho spôsob darovania sa je mierou pre každého pastiera. Cirkev, ktorá je Božím ľudom, kráča vo svetle a v bezpečí, lebo ma príťažlivo krásneho dobrého pastiera, ktorý pre to, aby ochránil svojich, neustále obetuje svoj život. Vždy boli a aj budú proroci, majstri a kazatelia rôzneho typu, ktorí hovoria príjemné reči, ktoré sa dobre počúvajú, ktoré sa zdajú vhodné pre ucho, ale ktoré sa rozoznajú iba v hodine „Paschy“[4], kde sám Pastier sa stáva Baránkom. Všetky reči a učenia, ktoré nie sú dosvedčené Paschou, sa tak stávajú len obyčajnou rečou nájomníkov a podvodníkov. Kristus ako Krásny Pastier (Kalós Poimen) tak napĺňa odveký prísľub prorokov a sám sa tak stáva i bránou, cez ktorú vchádza život do našej smrti.
[1] Termín ovčinec v gréčtine aule (Jn 10, 10) v LXX indikuje posvätné nádvorie chrámu.
[2] Porov. Ez 34; Jer 23, 1 – 6; Zach 11, 4 – 17.
[3] Ježiš je Kalós (doslovne krásny = ideálny; dobrý; veľkodušný), lebo plne realizuje prísľub a vôľu Otca.
[4] Porov. téma „Ježišovej hodiny“ v Jánovom evanjeliu.
Porov. Ivan Rupnik, Un minuto con il Vangelo, 81.
Vladimír Peregrim SDB
Foto: pixabay