5. veľkonočná nedeľa (Jn 15, 1 – 8)
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.
Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal.
Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.
Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.
Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.
Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.
Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“
Zostať a nechať sa skrášliť rukami Otca
… proces skrášľovania pôvabu nie je človeku neznámy…
Expresívnym obrazom viniča Ježiš poukazuje na jednotu medzi ním a svojimi učeníkmi. V Starom zákone je obraz viniča a jeho ovocie, hneď po olive, symbolom nového života, lebo je to prvé ovocie, ktoré Izraeliti nachádzajú v zasľúbenej zemi (Nm 13, 23). Ale je to i obraz múdrosti (Sir 24, 17) a metafora Nevesty (Pies 7, 9 – 10 a 8, 12). V Starom zákone u prorokov tento obraz symbolizuje izraelský ľud a je metaforou vzťahu medzi ľudom a samotným Pánom, ktorý ju vysadil. V Jánovom evanjeliu je táto metafora aplikovaná už nie na Izrael, ale na Krista. Ježiš v rozlúčkovej reči pripravuje svojich učeníkov na život vo svete po svojom návrate k Otcovi a zjavuje im svoju identitu ako „pravý vinič“. U evanjelistov je toto slovo výlučne používané v kontexte Poslednej večere.
Ježiš tak zjavuje, že medzi človekom a Bohom existuje skutočný vzťah. Život tohto vzťahu nezávisí iba od ľudskej pozornosti a snahy ho živiť. Človek v tomto vzťahu žije, lebo je to sám Boh, ktorý ako prvý do tohto vzťahu vstupuje. Od Pánovho učeníka sa žiada, aby neopustil tento vzťah – aby zostal (μείνατε). Toto slovo, ktoré je zopakované sedemkrát v týchto veršoch, pripomína otázku samotného učeníka, ktorého Pán miloval, na začiatku svojho povolania: „Učiteľ, kde bývaš/zostávaš (ποῦ μένεις)?“ (Jn 1, 38). Takto Ježiš v kontexte večeradla poukazuje, že ich túžba zostať (μένω) je naplnená. Ak učeník zostane, o zvyšok k dokonalosti sa postará sám Otec. Len ten zvyšok môže učeníka trochu prekvapiť. „On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ Ježiš predstavuje dve aktivity, ktoré poukazujú na rôzne obdobia roku. Orezávať – poukazuje na obdobie zimy, po prinesení úrody. Čistiť – na aktivitu počas jari, pred obdobím úrody. Tento proces „skrášľovania“ v každom období života je nevyhnutný pre Pánovho učeníka, aby prinášal viac ovocia, a tak bol oslávený Otec. Lebo nestačí sa len vyhlasovať za učeníkov, aby sme nimi boli. Viditeľné skutky sú stále tie, ktoré potvrdzujú reálnu identitu učeníka.
Vladimír Peregrim SDB
Foto: pixabay