Obrátiť! Nie odvrátiť!

(Jn 3,14 – 21)

Kedysi dávno sme mali diskusiu o tomto evanjeliu. Bolo nás viacero a každého zaujalo čosi iné. Priznávam, ani náhodou si nepamätám, čo zaujalo mňa. Pamätám si však, že moji priatelia hľadali v tomto úryvku z Jánovho evanjelia symboliku – veď Ján píše v symbolike. Jedného zaujal had na púšti. Ďalší premýšľal, či to vyzdvihnutie je naozaj narážka na ukrižovanie Božieho Syna, alebo evanjelista píše o jeho nanebovstúpení. Ktosi z nás, možno ja, ale to už neviem, uvažoval o tom, či je možné večný život získať, nejako sa oň pričiniť, alebo je to ozaj všetko len na Božej milosti. Jasné, že jeden či aj dvaja uvažovali, že je tu opäť prítomná symbolika svetla a tmy. A nielen v jednej vete, hneď v troch.

Nepamätám si mená, nepamätám si detaily. To všetko ostalo v mojej hlave len tak, zhruba. Viem však jedno. Že keď dnes čítam evanjelium tejto nedele, zaujalo ma iné. To, nad čím som sa vtedy ani ja a ani nik z mojich priateľov nepozastavil. Tie najdôležitejšie slová môjho života kresťana. Môjho života na tomto svete. To, čo je, malo by byť základom môjho vzťahu s Bohom i toho sociálneho života. Akýsi prológ praktizujúceho kresťana: „… Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ Keď ich dnes čítam, uvedomujem si, že had, púšť, svetlo, tma, Nikodém či Ježiš, toto všetko sa stalo súčasťou nášho a môjho sveta len pre jednu vec. Len preto, lebo Boh ma chcel zachrániť. Boh ma chcel spasiť.

Boh obrátil k človeku svoju tvár. A čo urobil človek? Ten ju zase odvrátil. Boh obracia ku mne svoju tvár a čo robím ja? Nuž, priznávam, často ju odvraciam.

Máme ešte stále Pôstne obdobie. Čas, ktorý nazývame časom obrátenia. Čo teda urobíš dnes so svojou tvárou a svojím srdcom? Budeš ju dnes obracať alebo odvracať? Rozhodnutie je len na tebe. Ty sám si pánom svojho dnešného rozhodnutia.

Tomáš Gerboc SVD (Spoločnosť Božieho Slova)