Kniha

Každý deň cestujem do práce asi hodinu tam a presne takú istú hodinu aj späť. V zime podriemkavam, v lete čítam knihy. A tak aj tohto leta som si povedala, že musím opäť začať s niečím vážnejším, a zobrala som si do rúk knihu rozhovorov Petra Seewalda s kardinálom Josephom Ratzingerom Boh a svet.
A tak ráno o 6:07 hod. vstupujem do košickej MHD a vyťahujem knihu. Z neďalekého podniku pristúpia chlapi po nočnej. Jeden sa hneď ku mne usadí a so záujmom pozerá do mojej knihy. Ukradomky ho sledujem. Predsa len trošku ťažká literatúra hneď po nočnej. Chlap neodtŕha oči od práve rozčítanej kapitoly. Postupne som si prestala všímať spolucestujúceho, ktorý sa na mňa tlačil a zacláňal mi v čítaní. Predsa len, obsah je zaujímavý. Kardinál odpovedá veľmi živo, aktuálne. Až sa mi to zdá neskutočné. V takom veku, taký prehľad, toľká múdrosť, také mladícke a optimistické názory. Ani neviem, ako mi dvojstránka rýchlo zbehne a rýchlo chcem obrátiť ďalšiu stranu, keď mi zrazu ruka zastane. Muž vedľa mňa číta zrejme pomalšie, a tak mi asi podvedome zastavil ruku a dočítal si stranu.
S údivom sa na neho pozerám. Až o malú chvíľu si uvedomí, čo urobil. Odvráti hlavu a snaží sa niečo zamrmlať, že sa ospravedlňuje, že… Ani som ho poriadne nepočúvala. Len som mávla rukou a povedala, nech si spokojne dočíta, že potom to prevrátim.
Po čase sa opýtal, že čo to čítame, že sa to fajn číta. Ukázala som mu obal. Vytreštil oči. To písal pápež? (Nie, vtedy bol ešte len kardinál.) Prikývla som. Len mi povedal, že od pápeža ešte nikdy nič nečítal, že sa do toho bude musieť pustiť. Na ďalšie rozhovory nám neostal čas. On vystupoval a mňa ešte čakalo približne 15 minút cesty. Predsavzatie, že by som sa mala v autobuse viac modliť, vystriedalo presvedčenie, že nielen modlitba, ale aj čítanie dobrých a hodnotných kníh môže mojich spolucestujúcich povzbudiť a ovplyvniť. Tak ako toho muža po nočnej. Možno to zmenilo jeho postoj voči pápežovi, možno… neviem. Až vtedy nastal čas na modlitbu. Semienko už vyklíčilo.

Hermana Matláková