Nedeľa 2.február 2014

V čase náboženskej krízy a neporiadkov pri bohoslužbách prorok Malachiáš presvedčivo  sľubuje Izraelu nový začiatok. Do chrámu, kde prebýval Najvyšší a kam smerovali všetky nádeje vyvoleného ľudu má prísť viditeľne a hmatateľne Pán ako Vládca.

Na veľké stretnutia s Pánom sa už od čias Mojžiša mal ľud posvätiť sexuálnou zdržanlivosťou a vypraním svojich šiat. Prorok však oznamuje, že tento krát sám bude Pán očisťovať vyvolených ohňom a lúhom. Chce si pripraviť ľud na dokonale čistú obetu novej zmluvy – na Eucharistiu.

Lukášovo evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme. Posledná veta evanjelia odkazuje na učeníkov, ktorí v chráme neustále velebili Boha. Ba podľa Lukáša 40 dní po svojom narodení do chrámu prichádza Pán v malom dieťati a o niekoľko desaťročí 40 dní pred svojím nanebovstúpením cez veľký týždeň Ježiš denne učí v chráme (a pritom Lukáš nebol Žid, evanjelium písal pre pohanov). Centralita Boha a modlitba na všetky spôsoby – to je práve lukášovský štýl.

Tak, ako sa okolo Márie a modliacich sa apoštolov pri zoslaní Ducha Svätého utvárala prvotná Cirkev, tak sa jej zrod anticipuje už pri obetovaní malého Ježiša. V tomto Malachiášom ohlásenom slávnostnom okamihu sú v chráme nenápadne zastúpení všetci: muži i ženy, rodiny i deti, starí i zasvätení. A všetci sú preniknutí Duchom svätým. Vlastne, všetci sú Pánovi. Všetci zasvätení. Jedinému.

V treťom židovskom chráme sa už vtedy počal nový chrám – Cirkev. Ten už nebude treba znovu a znovu stavať. Nový Boží chrám – Cirkev je založená na inom základe: na Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. V jej strede je Mária a spravodliví Pánovi, počnúc Jozefom, Simeonom, Annou a pokračujúc apoštolmi, učeníkmi… zasvätenými.

Ba začína sa rodiť – podobne ako v Márii – chrám Boží v srdci človeka.

To je definícia každého zasväteného – on je miestom kolosálneho a zároveň úplne nenápadného zatienenia človeka Bohom, patrenia Jemu. Jeho najvnútornejšou identitou je rezervovanosť Pánovi, zacentrovanosť na neho, vo všetkej duchovne, psychicky i fyzicky nevýslovnej intimite, o plodnosť ktorej sa výsostne stará On sám.

Čisti ma Pane, ohňom i lúhom… 

Dagmar Kráľová