Diskusia s Postojom v Žiline a Trstenej / Na Orave ľuďom chýba hlas biskupov, v Žiline padla otázka aj o nemeckej synode
Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Svet kresťanstva / Postoj.
V Žiline sme diskutovali aj o tom, prečo pápež nezasiahne proti synode v Nemecku, na Orave o tom, ako sa zorientovať v záplave správ.
Minulý týždeň sme pre našich čitateľov a podporovateľov v žilinskom regióne a na Orave pripravili dve diskusie, po ktorých nasledovali neformálne rozhovory v priateľskej atmosfére.
V Žiline sme diskutovali na tému Cirkev, o akej sníva pápež František. Hosťami diskusie, ktorú moderoval redaktor Pavol Rábara, boli vedúci redaktor Sveta kresťanstva Imrich Gazda, jezuita a bývalý vedúci slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu Jozef Bartkovjak a farár v Žiline-Závodí Štefan Fábry.
Pápež rozvíril hladinu
Jozef Bartkovjak charakterizoval pápeža Františka ako múdreho starého otca, ktorý ukazuje príklad ľudskej zrelosti. Charakterizoval ho tiež slovom „koncil“. Všíma si, že František rozvinul synodálny proces rozlišovania a má záujem, aby sa nezabudlo na odkaz koncilu a správne sa chápal.
Imrich Gazda označil pápeža Františka za jezuitu s františkánskym srdcom. „Druhé, čo mi napadne, je cesta, pohyb. To, čo rezonuje – synodálna cesta. Možno sa mýlim, ale synodálna cesta mi pripomína koncil rozdrobený po celej cirkvi. Vo farnostiach sme sa modlili a spoločne uvažovali, čo duch hovorí cirkvám. Otázkou je, ako sme sa na Slovensku chopili tejto príležitosti,“ zamyslel sa Gazda.
Pápeža tiež charakterizoval slovom „chaos“. „Nemyslím to však pejoratívne ani v zlom, ale pápež rozvíril hladinu.“
Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Žilinská diskusia sa ďalej niesla v uvažovaní nad tým, kam pápež posunul cirkev a ako sme na tom v našej krajine. Podľa Imricha Gazdu sme na Slovensku viac zakorenení ako otvorení a pričasto sa odvolávame na tradíciu či na dedičstvo otcov.
„Peter a Pavol aj Cyril a Metod boli zakorenení, lebo mali svoju identitu, ale zároveň boli aj otvorení, lebo boli ohlasovateľmi, misionármi, vychádzali na cesty. Nad týmto by sme mali v rámci synodálneho kráčania rozmýšľať – ako byť zakorenení a zároveň otvorení,“ myslí si vedúci redaktor Sveta kresťanstva.
Liturgista a kňaz Štefan Fábry na to reagoval slovami, že keď sa poukazuje na tradíciu, má pocit, že sa vždy obraciame späť.
„To trado, traderes znamená prijať a odovzdať ďalej. To je štafeta. Apoštol Pavol to vyjadril v Prvom liste Korinťanom: ,Bratia, ja som vám odovzdal to, čo som od Pána prijal.‘“
To je podľa Fábryho podstata tradície: čo som prijal, odovzdávam ďalej. „Ale u nás ten druhý rozmer chýba. Keď povieme, že niečo je tradičné alebo máme bohatú tradíciu, vždy myslíme to, čo bolo za nami. Chýba rozmer, ako to posunúť ďalej. Ak sme to prijali, máme povinnosť to odovzdať ďalej, to je ten misijný rozmer,“ poukázal Štefan Fábry.
Jezuita Jozef Bartkovjak si myslí, že ak sa tradícia neodovzdáva ďalej, je mŕtva. „Ide o ukážku toho, že sme nepochopili tie hodnoty. My sa hlásime k hodnotám, k Desatoru, k príkazu lásky, ale sme ich nepochopili až tak do hĺbky, lebo nás to neťahá, aby sme to odovzdávali.“
Gazda dodal, že vždy je ľahšie odvolávať sa na tradície, lebo to je také slastné. „Teraz som cestoval vlakom a veľa ľudí išlo na Rammstein. A to je výzva, ako im ohlasovať, ako sa prihovárať svetu. Ako svedčiť o Kristovi vo svete a ohlasovať ho prirodzeným spôsobom? Svätý František hovoril bratom, aby svedčili svojím životom, a ak treba, aby použili aj slová. Ale je to brutálne ťažké,“ priznal Gazda.
Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Štefan Fábry sa ešte vrátil k myšlienke, že František vytvára chaos, rozviruje akoby hladinu rybníka. Priznáva, že mu to je sympatické, lebo sa hovorí, že stojaté vody zahnívajú.
„Odkedy tu sedíme, rozmýšľam, aký pozitívny význam má slovo chaos. Nemôžem na to prísť, pre mňa je slovo chaos jednoznačne negatívne, je to zmätok. A v tomto nesúhlasím, že František robí chaos. Áno, rozčeril hladinu, aby sa niektoré veci pohli, aby sa ukázali, aby sme nad niektorými vecami začali uvažovať.“
Fábry pripomenul dokument o liturgickej formácii. „Páčia sa mi tam dve veci, keď hovorí, že nám nestačí žasnúť z niečoho len preto, že sme z toho ohúrení. Naráža tým zrejme na starú liturgiu, kde žasneme nad rúchami, nad spevmi a všetkým ostatným. František hovorí, že je tu ešte iné žasnutie a to je oveľa dôležitejšie.
Žasnutie nad tým, čo sa v liturgii skrýva, čo je jej podstatou, jej objavovanie. Žasnutie nad tým, že spoznávame Boha, aký je úžasný, žasneme nad tým, čo tá liturgia v sebe všetko nesie. Neostanem žasnúť nad obalom, pretože oveľa viac žasnem, keď krabicu otvorím a zbadám, čo je vnútri,“ dodal liturgista.
Ak mám niečo odovzdať ďalej, podľa Fábryho to musí chytiť za srdce mňa samého. „A tu sa mi zdá, že na toto naráža František, že či toto dokážeme. Ak máme ďalej odovzdávať vieru a to žasnutie, sami to musíme zažiť.“
V diskusii prišlo aj na nemeckú synodálnu cestu. Imrich Gazda túto otázku považuje za jeden z najtvrdších orieškov, ktoré musí František rozlúsknuť. „Schizma sa de iure ešte neudiala, ale de facto sa tam deje, keďže úvahy tam idú mimo rámca učenia cirkvi.“
Moderátor Pavol Rábara pripomenul výčitku, ktorá z istých kruhov zaznieva voči pápežovi, a to že voči tradicionalistom prudko zasiahne a nemeckých biskupov necháva na pokoji.
Jozef Bartkovjak pripomenul, že pápež v roku 2019 napísal rozsiahly list v španielčine, čiže je to z jeho ruky, ktorý preložili do nemčiny, kde hovorí, že ide o problém viery. „Keď bez postoja viery začneme riešiť niektoré veci, môžeme dôjsť k hlasovaniu a pohľadu, ktorý nie je cirkevný. Upozornil ich (nemeckých biskupov, pozn.), že zachrániť cirkev nemôžeme administratívnymi a organizačnými zmenami ani prerozdelením kompetencií, ale posilnením viery.“
Štefan Fábry sa zamyslel, ako má pápež voči Nemcom zasiahnuť. „Má sa zopakovať rok 1054, že tam pošle kardinálov s bulou, ktorí prečítajú, že všetci ste exkomunikovaní, lebo toto a toto? Mne sa zdá, že tieto argumenty sú scestné. Spájať postoj k tradicionalistom s týmto?“
Jezuita Bartkovjak si myslí, že v Nemecku je komplikovaná situácia dlhodobého vývoja, ktorý už bol aj za pontifikátu Benedikta XVI. „Ak má nastať ozdravný proces, nie je dobré do toho stúpiť nejakou bagandžou, aby sa vytvorila nejaká opozičná mentalita ako dôvod na oddelenie. Pápež František sa snaží, aby sa v Nemecku začal ozdravný proces.“
V Trstenej sme diskutovali, ako rozlišovať správy
Po Žiline sa konala vo štvrtok 15. júna diskusia v synagóge v Trstenej. Na Orave sme vás pozývali na tému Komu máme veriť?. Diskutovali františkán Filip Andrej Čierny, sestra Hermana Matláková a redaktor Sveta kresťanstva Pavol Rábara, diskusiu moderoval autor tohto textu.
Na začiatku diskusie sme sa rozprávali o tom, ako rozlišovať zdroje. Pavol Rábara hovoril o základnej veci, ktorá spočíva v tom, že nečíta nepodpísané články ani rôzne nepodpísané texty, ktoré sa zdieľajú na sociálnych sieťach.
„Máme weby, ktoré sú overené. Iné je, keď príde informácia z portálu, ktorý nepoznáme. Snažím sa vždy hľadať, či to je aj na weboch, ktoré používame denne. Ak nie je, tak sa snažím zistiť, čo je zač ten web. Pozerám si, kto je podpísaný pod materiálom, kto je za webom, kde sídli redakcia a kto ju tvorí,“ hovorí Rábara.
Sestra Hermana Matláková prezradila, že aj v škole, kde učí, prichádzajú za ňou študenti a kolegyne a pýtajú sa na rôzne správy, či sú dôveryhodné.
„Stáva sa, že keď mám dozor, príde viacero kolegýň a prídu sa spýtať, že niečo počuli, prišlo im čosi mailom, cez sociálne siete, že ten vizionár povedal toto a hento, čo si o tom myslím. Prvé, čo ma pri tom zaujíma, je, kto to poslal, odkiaľ to mal. Ak to je pochybné, netreba sa tomu zbytočne venovať.“
Hermana Matláková sa aj dnes stretáva s reťazovými správami na spôsob, že ak sa toľkokrát niečo nepomodlíme a nepošleme to ďalším ľuďom, tak sa niečo stane. „Veď pomodliť sa môžete aj bez toho. Keď mne niečo také príde, pomodlím sa za človeka, ktorý mi to poslal, ale neposielam to ďalej. To isté hovorím aj kolegyniam, nech sa pomodlia za toho, kto im to poslal.“
Foto: Postoj/Matej Habovštiak
Na Orave sme debatovali aj o tom, prečo niektorí ľudia vyhľadávajú kňazov, ktorí sú suspendovaní, ale údajne robia zázraky. Prečo ľudia hľadajú rôzne zjavenia a podobne.
„Nemyslím, že by sme sa museli na ľudí, ktorí tomu veria, hneď pozerať kriticky. Ľudí, ktorí chodia za týmito kňazmi napríklad do Poľska, ja poznám ako ľudí, ktorí chcú žiť poctivý kresťanský život. Poznám ich ako tých, ktorí keď niečo robia, tak to robia naplno, žijú naplno. Riadia sa niečím takým, čo by ani sami nepovedali – ortodoxia alebo smrť,“ všíma si františkán Filip Čierny.
Podľa brata Filipa spomínaní ľudia sú ochotní voliť si niečo „ťažšie“, lebo aj „evanjelium, ak chceme žiť, je to ťažké, nadrieme sa s ním. Títo kňazi to vedia inak pomenovať, keď si zoberiete ich prejav, akcent na segmenty, tak to je len krôčik k tomu, aby si ľudia, ktorí tam chodia, uvedomili, že chcú od života viac. V tomto zmysle to je pochopiteľné, ak sa na to pozerám ich očami“.
Pri rôznych charizmatických duchovných si treba podľa brata Filipa dávať pozor, nakoľko viažu na ľudí bremeno. „Nemyslím si, že keď niekto povie niečo hlasnejšie a emotívnejšie, musí to znamenať obrátenie. Sú ľudia, ktorým to presne zapasuje do ich rozpoloženia, majú pocit, že viera sa začína strácať a oni chcú byť pravoverní a tu našli ostrov pravovernosti.“
Ľudia, ktorí chodia neraz za suspendovanými kňazmi, používajú argument, že aj pátrovi Piovi zakázali kázať, spovedať, slúžiť omše. Sestra Hermana a brat Filip zdôrazňujú, že na rozdiel od týchto kňazov páter Pio poslúchol nariadenie, aj keď bol nahnevaný a cítil krivdu, a to je znak pokory a pravovernosti.
Foto: Postoj/Matej Habovštiak
V Trstenej sme sa zamýšľali aj nad tým, prečo sa dnes nevieme počúvať a prečo ľudia medzi sebou prehlbujú zákopy.
Redaktor Pavol Rábara na to reagoval, že je normálne, keď má každý nejakú názorovú líniu. „Aj my v redakcii sa snažíme dávať priestor ľuďom, ktorí sú mimo našej názorovej línie, ale nie sú to ľudia, ktorí by prekročili pomyselnú čiaru, teda neštvú proti pápežovi alebo proti biskupom. Ale páči sa mi, že vieme zavolať ľudí aj z iného názorového spektra, ako je to naše,“ dodáva redaktor Sveta kresťanstva.
V Trstenej sa v diskusii tiež objavila polemika o vojne na Ukrajine a o pomoci utečencom. Viacerí laici aj prítomní kňazi vyjadrili túžbu viac počuť hlas biskupov k dôležitým udalostiam. Zhodli sa, že im chýbal rozhodnejší a jasnejší hlas a postoj našich biskupov aj voči tomu, čo sa deje práve na Ukrajine.
Už teraz sa tešíme na ďalšie diskusie a stretnutia s vami!
Pavol Hudák / svetkrestanstva.postoj.sk