Tri myšlienky na Pôst
Občerstviť sa pôstom. Obohatiť sa almužnou a očistiť sa modlitbou. Takto sa díva na skutky pokánia sv. Augustín.
Občerstvenie pôstom
„V tieto dni pôstne neobťažujte svoje svedomie hodovaním a opilstvom, ale postite sa. A vy, ktorí sa postíte aj počas celého roka, v tomto pôstnom čase navýšte dávku toho, čo už je pre vás samozrejmé.“ Augustínovo povzbudzovanie sa nekončí tu. Biskup z Hippo verí v pôstny projekt – či plán kresťana, ktorý by mal sršať pokáním. Dodáva tieto slová: „Predovšetkým, bratia a sestry, postite sa od hádok a škriepok.“ „Veď Pán karhá pôst človeka, ktorý je hnevlivý, chce pôst milosrdného človeka, pretože pôst bez milosrdenstva neosoží tomu, kto sa postí.“
Chúťky tela ochudobňujú nášho ducha. Pôst sa pre nás stáva cestou k tomu, aby sme pociťovali hlad a smäd po Múdrosti a Pravde. Je to hlad po Božom Slove, ktoré požehnáva náš pôstny čas. Ak tento hlad nie je nasýtený prostredníctvom hojného počúvania, neustáleho čítania a meditačného „prežúvania“ Písem, kresťan príde k Veľkej noci oslabený duchovným odriekaním. To by bolo skutočne nebezpečné. Keď sa postíme telesne, chceme a túžime mať hlad po Slove, ktoré nás živí v hĺbke srdca. Ak tento hlad nebude nasýtený, tak náš telesný pôst neslúžil na nič. Bol len obyčajným sterilným zriekaním sa niečoho, čo by inak bolo dovolené.
Aj nám teda Augustín opakuje svoje jasné povzbudenie, ktoré nepotrebuje komentár: „Božie Slovo (…) nech živí vaše srdce počas pôstu tela. Tak sa váš vnútorný človek posilní a občerství svojím pokrmom a bude môcť podporovať telo v odriekaní.“
Obohatení almužnou
„Peniaze, ktoré pôstom ušetríte, pridajte do almužien, ktoré už dávate.“ Augustín nás pozýva vystupovať po schodíkoch pokánia pôstneho času. K pôstu sa pridáva almužna, ktorá z pôstu prirodzene vyplýva. Pôstom ušetríme nejakú sumu peňazí, lebo sa snažíme jesť a piť striedmejšie, nemáme výdavky na zábavu a alkohol, veľké nákupy taktiež zostanú na iné dni v roku. Z ušetrených peňazí môžeme pomôcť chudobným a organizáciám, reholiam či farnostiam a kostolom, ktoré pomoc poskytujú a aj potrebujú. Slovo almužna sa nám zdá dosť vzdialené. Poväčšine ju považujeme za príležitostné gesto, ktorým sa my uspokojíme a človek s vystretou rukou nás už neotravuje. Alebo často myslíme na almužnu ako na pár drobných, ktoré vhodíme do košíka pri zbierkach v kostole. Gesto sa stáva mechanickým, zostáva rutinou ako svätá omša v kostole a vzďaľuje sa od srdca. Urobíme ho často bez premýšľania, ktoré by mu dalo zmysel.
Cirkevní otcovia boli veľkí kazatelia almužny, ktorú chápali v oveľa širšom zmysle. Samotná almužna pre nich bola usporiadaním darov, ktoré pochádzajú od Boha, a teda imperatívom pre podelenie sa a pre spravodlivé rozdelenie dobier. Mizéria je fackou Božej štedrosti. Almužna má za úlohu nastoliť rovnováhu v stvoriteľskom poriadku a stať sa víťazstvom nad chamtivosťou.
„Aby naše modlitby mohli ľahšie dôjsť až k Bohu, musíme k nim pridať spolu s almužnami a pôstami aj krídla zbožnosti.“ Pre Augustína dávať almužnu znamená modliť sa. Ruky, ktoré dávajú almužnu, robia efektívnou modlitbu a predovšetkým modlitbu, v ktorej prosíme u Boha o odpustenie.
Očistenie modlitbou
Vrcholom pôstnych skutkov je modlitba. Augustín robí z modlitby centrálu, kde sa spájajú pôst a almužna. Tie posledné sú totiž krídla modlitby, ktorými prídeme priamo k Bohu. Pôst modlitbu drží a samotná zdržanlivosť má za cieľ hlbšie spojenie sa s Bohom a vrúcnejšiu modlitbu. Pôstny program Augustína je predovšetkým teologický. Aký zmysel by malo pociťovať potrebu obrátenia bez toho, aby sme sa dali na cestu návratu k Bohu, bez toho, aby sme hľadali viac príležitostí stretnúť sa s ním? Takýmto spôsobom skutky pokánia prestanú byť našou snahou upraviť svoj život podľa nejakých zákonov a stanú sa skôr rozpoznaním svojho hriechu v chvále toho, ktorý prišiel spasiť ľudstvo. Z niektorých povzbudení Augustína môžeme vytušiť veľmi dôležitú syntézu: pôst, almužna, odpustenie, zdržanlivosť sú ľudskými prostriedkami na to, aby sme vytvorili priestor pre Boha a pre bratov a sestry. To vlastne znamená žiť odpoveď na veľkonočnú Božiu lásku prostredníctvom služby blížnemu a modlitby. Potom sa tento priestor stane niečím oveľa širším, dokonca sa ide až zaň. Nie je to len vyslovovať modlitby a nájsť si na ne čas, hoci aj to je v našom životnom tempe v mestách veľká vec! Hovoríme o dimenzii nášho života, našej existencie, ktorá spozná v chvále, ďakovaní, prosbe a adorácii vlastnú závislosť od milosrdného a spravodlivého Otca.
Juraj Pigula, augustinián