V rámci roka Zasväteného života sa 18.5. 2015 uskutočnilo predstavenie reholí saleziánov a saleziániek vo farnosti Všetkých svätých v Humennom, ktoré vyústilo do zaujímavého pokračovania v areáli farského dvora.
Iniciatíva prišla od miestneho pána dekana Františka Mariňáka, ktorý v rámci večernej liturgie vyhradil priestor homílie na prezentáciu zástupcov mužskej a ženskej vetvy saleziánskej rodiny. Oboznámenie s krátkou a pútavou historiou vzniku saleziánov dona Bosca a dcér Márie Pomocnice sa prelínalo s uvedením súčasnej situácie prítomnosti na Slovensku a miestnej činnosti, ktorú zakľúčila konkrétnou výzvou a pozvaním pre hlbšie poznanie a rozvíjanie vzťahov v rámci farnosti direktorka saleziániek sestra Daniela Kapková: „ Ak by niekto mal nejaké otázky alebo záujem vedieť o nás viac, nech sa páči príďte k nám, dvere sú stále otvorené.“
Spoločné slávenie Svätej omše za prítomnosti veriacich z farnosti, ale aj sympatizantov, dobrodincov a saleziánov spolupracovníkov podčiarkovalo atmosféru vzájomnosti, spolupráce a otvorenosti pre nové kontakty. V jej závere vyjadril pán dekan vďačnosť a radosť zo vzájomného spolupôsobenia a realizácie chariziem nielen na lokálnej úrovni. Túto skutočnosť ako dodatok potvrdil aj direktor saleziánov Peter Veselský: „ Cítime, zo strany farnosti veľkú dôveru a to sa potom dobre pracuje, keď za vami niekto stojí, keď je prejavená dôvera.“
Ukončením oficiálneho programu sa začala jeho neformálne časť. Saleziáni, saleziánky, kapláni a dekan z Humenného spontánne komunikovali, realizovali sa pri grilovaní, spievali piesne a aj takýmto spôsobom potvrdzovali myšlienky vzájomnej kooperácie a činnosti pre farnosť a v nej ľudí, s ktorými spoločne kráčajú na cestách duchovného života. Keďže priestory farského dvora sú otvorené a obklopené domami, či hlavnou cestou, okoloidúci mali možnosť sledovať zaujímavé dianie plné radosti a srdečnosti. Niektorí ju využili aj na krátke pristavenie sa.
„Mysllím si, že aj takouto formou môžeme vydávať svedectvo pre tento svet. Teší ma hlavne naša originálnosť, že každý prispel niečím svojím pre dnešný večer- prezentáciou v kostole, prípravou, prípravou jedla, hraním na gitare, či trúbke alebo len obyčajným a pri tom tak významným prijatím,“ vyjadrila svoje pocity jedna z rehoľníčok.
Dagmara Čepelová, saleziánka