Prinášame vám slová sr. Majky Futejovej, mladej saleziánky, ktorú si Pán povolal k sebe 10. apríla 2014. Napísala ich tesne pred smrťou. Je to pre všetkých zasvätených silné svedectvo viery a nádeje.
Drahé moje sestry, moja rodina – mama, Michal, Elena a František s rodinou, celá saleziánska rodina, otec Jozef, farnosť Klokočina – moja obľúbená, aj celá príbuzná rodina!
Aké pekné stretnutie. Nebojte sa, nevidíme sa a nestretávame sa teraz poslednýkrát. Ešte sa stretneme takto všetci, len sa teraz na istý čas neuvidíme. Čakám Vás v nebi. Píšem s takou istotou o nebi a možno sa čudujete. Ale tá istota nie je moja, ale je to istota o veľkosti Božej lásky a milosrdenstva. Bez Jeho milosrdenstva sa tam aj tak nik nedostane. A preto Vás chcem povzbudiť, aby ste sa nebáli, keď príde aj Vaše stretnutie s Pánom. Stačí, keď sa budete mať aspoň trocha úprimne radi a budete voči sebe milosrdní.
Mami, Ty sa neboj, že ma strácaš – veď sa pozri okolo seba, koľko dcér Ti ešte ostalo. Moje sestry, ak budú mať trocha čas a okolnosti im to dovolia – prídu Ťa pozdraviť a Ty im spokojne urob kávu – to určite neodmietnu.
Mišo, Fero a Eka – vám ďakujem za všetko, čo sme spolu zažili. Aj vy sa nebojte, pozrite koľko ďalších sestier a bratov ešte máte – saleziánska rodina je veľká.
Špeciálne pozdravujem juniorky, veď som len nedávno vystúpila z tohto klubu stanúc sa večnou sestrou. Ďakujem za pekný čas a najmä za tie spoločné cesty, najmä tú najdlhšiu – 10-hodinovú do Michaloviec.
(foto a text sú prevzaté, zdroj www.salezianky.sk)