Interview s donom Rossanom Salom SDB, bývalým osobitným tajomníkom synody.
Don Rossano Sala SDB po dôležitej službe osobitného tajomníka synody biskupov o mladých nám formou interview pomáha lepšie pochopiť Záverečný dokument synody.
Akú víziu o mladých obsahuje Záverečný dokument?
Záverečný dokument je obsiahly a členitý. Je to komplexný a intenzívny dokument, ktorý si nestačí iba prečítať, ale máme si ho veľmi pozorne preštudovať, pretože ide o „mapu“, ktorá bola presne a podrobne aktualizovaná napriek tomu, že pracovného času nebolo až tak mnoho. Celkovo dokument predkladá pozitívnu víziu o mladých, je plná nádeje. Pokladá ich za subjekty, ktoré dokážu robiť dôležité rozhodnutia a snívať o veľkých veciach. Prítomnosť Boha je v nich viditeľná, ibaže ju niekedy treba prebudiť takou pastoráciou, ktorá dokáže predkladať zmysluplné a oslovujúce ponuky. Dovolím si povedať, že ide o „saleziánsku“ víziu v tom zmysle, že je zakorenená v antropologickom optimizme, ktorého autorom je predovšetkým svätý František Saleský. Tento veľký svätec je základom našej spirituality a odovzdal nám schopnosť pozerať sa na každého mladého človeka, aj toho najproblematickejšieho, ako na toho, v ktorom je prítomný Boh. Don Bosco sa stotožnil s touto jeho víziou. Myslím, že Záverečný dokument od začiatku má takýto druh pohľadu: neskrýva slabosti mladých, ale ide do hĺbky poukazujúc na skutočnosť, že Boh je v nich prítomný a v nich pôsobí. Teda dokument tienisté stránky našej doby nezakrýva, ale ony nemajú prevahu: víťazí skôr svetlo viery, ktorá vždy hľadá dobrú cestu, po ktorej sa možno dostať do srdca každého človeka, ktorá vždy vyhľadáva prístupný prvok dobra, ktorá nikdy nezúfa, ale vždy sa usiluje nájsť cestu ako priviesť Boha k mladým a mladých k Bohu.
Aké je podľa vás najdôležitejšie ovocie tejto synody?
Prvá kapitola tretej časti je rozdielom triedy. V nej totiž Záverečný dokument spustí svoje „turbo“, pretože uvedená perspektíva sa stáva „systematickou“, t.j. dokument sa v prvom rade zaoberá témou synodality, čo je správne pomenovanie, keď sa chce všetkým povedať: „Kráčajme spolu s mladými“. Nestačí sa „prednostne rozhodnúť pre mladých“; bolo by to veľmi málo! Ide skôr o voľbu synodality, v ktorej sú mladí (v rámci cirkevného života, ktorého súčasťou je každý pokrstený) protagonistami. Nikto v Cirkvi nie je iba jednoduchým „adresátom“, ale všetci máme niečo darovať a niečo prijať, počnúc mladými.
Mladí boli kľúčom, ktorý synodalite otvoril dvere v Cirkvi! Ide o veľký výsledok, novosť Ducha Svätého, ktorého „nebolo vidno“ počas prípravných synodálnych prác, no potom sa zrazu objavil a niekoho možno aj zaskočil. A je to správne, pretože v prípade Ducha Svätého nikdy nič nemožno dopredu predvídať, on robí všetko novým, vstúpi, keď to najmenej očakávaš, a zmení tvoje smerovanie. Otvorí ti nové, nepredstaviteľné a nádherné cesty.
Prvým ovocím tejto synody, ktoré možno vidieť zo Záverečného dokumentu, je, že mladí nie sú problémoví preto, že sa vzdialili od Cirkvi; v prvom rade treba prehodnotiť a nanovo ponúknuť evanjeliovú kvalitu Cirkvi v jej celistvosti. V tomto zmysle sa hovorí o „misijnej synodalite“: ide o nový pojem, ktorý sa nám môže zdať trochu zvláštnym, no v skutočnosti je mimoriadne hlboký a súčasne aj jednoduchý. Hovorí, že poslanie Cirkvi, ak sa nechce zmeniť na prozelytizmus, musí vychádzať z kvality vzťahov jej členov, vrátane mladých: hlboké cirkevné spoločenstvo nie je iba predpokladom, ale v prvom rade je prvým a najdôležitejším svedectvom a základom každého misijného pôsobenia. Článok 118 Záverečného dokumentu je úžasný. Jeho stredobodom sú dve jasné vety, ktoré nepotrebujú žiaden komentár: „Synodálne pôsobiaca Cirkev je neodmysliteľným predpokladom nového misijného rozmachu, ktorý zahrňuje celý Boží ľud,“ a: „Boh od Cirkvi tretieho tisícročia očakáva, že bude kráčať cestou synodality.“
Aký je význam toho, že si účastníci synody zvolili evanjeliovú stať emauzských učeníkov ako vedúcu niť Záverečného dokumentu?
Väčšina synodálnych otcov určila udalosť z Emaúz za privilegovaný orientačný prvok významnosti dnešnej Cirkvi pre mladých. Tri časti Záverečného dokumentu sa odvolávajú na tri základné prvky: Ježiš kráča s nimi, pozorne ich počúva a nechá, aby sa vyjadrili svojím zmäteným srdcom; Ježiš oznamuje a láme chlieb usmerniac ich život; učeníci sa vrátia do Jeruzalema a svedčia o svojom stretnutí s Ježišom. Toto sú dejiny Cirkvi; toto sú dejiny každého spoločenstva; toto sú naše dejiny s Bohom; sú to aj dejiny každého mladého človeka.
Evanjeliový príbeh je aj dnes aktuálny: Ježiš láme chlieb pre nás tak, ako to urobil pre svojich učeníkov v predvečer Veľkej noci. Hlboký význam tohto všetkého spočíva v ceste, ktorú máme prejsť spolu s mladými a s Bohom. Nemožno myslieť na Boha a mladých ako na dva oddelené prvky; nie je možné myslieť na Boha a Cirkev ako na dve oddelené skutočnosti! Emauzy sú teda obrazom synodality, kde Pánov Duch zjednocuje a vytvára symfóniu medzi všetkými: zjednocuje garantujúc dobrotu našich odlišností a vytvára hlboké spoločenstvo v novej harmónii.
Preložil don Štefan Turanský SDB
Zdroj: http://www.infoans.org
Foto: halfpoint.sk