Barbarská noc u minoritov na Spiši

Veľkonočný pondelok pripadá v tomto roku presne na deň, keď si pripomíname 70. výročie tzv. Barbarskej noci. Násilné zrušenie mužských reholí prebehlo v noci z 13. na 14. apríla roku 1950. Na Slovensku boli v tom čase štyri komunity bratov minoritov (Brehov, Spišský Štvrtok, Levoča, Poprad – Stráže). Štátna moc registrovala vo svojich spisoch tridsiatich siedmich členov našej rehole (9 kňazov, 4 rehoľných bratov, 24 novicov). Veľké výročie tejto udalosti sme si chceli pripomenúť 13. apríla 2020 spomienkovou bohoslužbou a kultúrnym programom v Levoči a v Spišskom Štvrtku. Miesto toho uverejňujeme aspoň krátke zhrnutie toho, čo sa pred sedemdesiatimi rokmi v minoritských kláštoroch na Spiši odohralo.

Barbarská noc v Levoči

Podľa svedectva pátra Odila Mráza, vtedajšieho gvardiána levočského kláštora, dostali rehoľníci informácie o pripravovanej akcii vopred. Upozornili ich bratia zo Spišského Štvrtku. Napriek tomu sa rozhodli ostať na svojom mieste a plniť si naďalej svoje povinnosti.

O polnoci ich zobudil hlasný buchot. Oddiel ľudovej milície rozbil bránu do nádvoria. Následne ktosi búchal na dvere do domu. Na gvardiána, ktorý ich otvoril oblečený v pyžame, mieril neznámy muž samopalom. Kláštor bol obkľúčený jednotkou národnej bezpečnosti, tajnej polície a milicionárov. Páter Odilo rád spomínal, akí boli noční návštevníci nervózni a ustráchaní. Pod vplyvom mediálnej propagandy žili totiž v presvedčení, že rehoľníci ukrývajú v kláštore zbrane a protištátny materiál.

Na nočnú návštevu vraj jeden z bratov zareagoval krikom a volaním o pomoc. Milicionári ho však zakrátko spacifikovali. Akciu riadili dvaja vládni zmocnenci. Pátri sa museli rýchlo obliecť a zhromaždiť v jednej miestnosti. Veliteľ prepadového oddielu im oznámil, že rehoľný dom bol vládnym dekrétom zoštátnený. Dnes vieme, že takýto dekrét nikdy neexistoval. Všetkých bratov volal veliteľ po mene a oni sa museli prihlásiť. Následne im oznámil, že budú okamžite prevezení na iné miesto, kde budú môcť naďalej viesť pravý rehoľný život.

Za niekoľko minút si mali bratia zobrať najnutnejšie veci (šatstvo, breviár, jednému z nich dovolili vziať gitaru). Nasledoval nedobrovoľný transport do neznáma autobusom so zatiahnutými závesmi. Bratia nesmeli pozerať, kam ich vezú. Báli sa, že idú do Sovietskeho zväzu. V skutočnosti smerovali do kláštora v Podolínci, ktorý nebol ničím iným, ako stráženým väzením s úlohou prevychovať rehoľníkov na mužov oddaných komunistickému režimu.

Barbarská noc v Spišskom Štvrtku

Aj v kláštore v Spišskom Štvrtku vyrušili likvidátori spiacich rehoľníkov uprostred noci. V konvente bol gvardián Alojz Kalafut, ďalej páter Dominik Novotný, páter Vavrinec Hlavatý (správca farnosti) a rehoľný brat Jozef Rulák. S minoritmi prebýval aj starší diecézny kňaz, dp. Ján Zvada. Toho neodviezli, v Spišskom Štvrtku bol ponechaný na slávenie bohoslužieb a spravovanie farnosti.

Bratia boli na nočnú návštevu psychicky pripravení. Zásah očakávali, pretože dostali od známych informácie o jeho príprave. Pokojne a disciplinovane sa zbalili a nastúpili do pristaveného autobusu. Prepadová jednotka zatiaľ dôkladne prehľadávala ich kláštor. V správe podanej v centrále KV ŠtB v Košiciach sa dočítame, že v dome bol objavený „podozrivý a kompromitujúci protištátny materiál, ktorý usvedčuje zo špionáže vysokých cirkevných hodnostárov“. Dodnes nie je jasné, o čo išlo.

Keď autobus s rehoľníkmi odišiel do neznáma, ráno 14. apríla sa pred kláštorom zišlo zhromaždenie veriacich, okolo 250 ľudí. Domáhali sa vstupu do kláštora a informácií o tom, kam sa podeli rehoľníci. V budove boli členovia SNB, ŠtB a vojaci. Povereník Holdoš v správe pre ÚV KSČ hovorí o vzbure Štvrtočanov a snaží sa odôvodniť ich násilné správanie rozprávkou o slanine, ktorú vraj mali dedinčania u pátrov v kláštore uloženú. O skutočnom charaktere zhromaždenia farníkov svedči skutočnosť, že ŠtB ich rozohnala pomocou slzotvorného plynu.

Kláštor bol dôkladne prehľadaný a vyrabovaný. Boli z neho ukradnuté aj umelecké diela, dokonca i chrámové náčinie. Svedkovia spomínajú necitlivé ničenie veľkej historickej knižnice (v kláštore v Spišskom Štvrtku sa do roku 1936 vyučovala filozofia a do roku 1950 bol aj formačným domom novicov. Jeho knižnica bola po dobu niekoľkých storočí dopĺňaná o najhodnotnejšie tituly z odboru filozofie a teológie).

Po niekoľkomesačnom pobyte v koncentračnom kláštore sa naši rehoľní kňazi mohli vrátiť do pastoračnej služby, nie v šak v rehoľnom habite. V rokoch neslobody mohli slúžiť len ako diecézni kňazi, mnohí na farách ďaleko od svojho domova. Rehoľníci, ktorí neboli kňazmi, boli odvedení do pracovného tábora. O osudoch niektorých z nich nemáme už žiadne ďalšie správy.

Jozef Sukeník, OFMConv.

Zdroj: minoriti.sk