Biblické štúdiá

Zasvätení o sebe navzájom a o svojom živote a práci mnohokrát nevedia. Platí to určite aj o odborných špecializáciách, a tak sme sa počnúc aktuálnym číslom nášho časopisu rozhodli postupne predstavovať rehoľníkov, bratov a sestry, ktorí sa venujú postgraduálnym či doktorandským štúdiám, pracujú v akademických inštitúciách či sú špecialistami na rôzne oblasti. Seriál týchto profesných profilov nechce poslúžiť len väčšej informovanosti, ale chce umožniť aj vzájomnú spoluprácu – aj medziodborovú, či jednoducho poskytnúť kontakt a umožniť aj prípadné pozvanie na komunitné workshopy či prednášky. Prvým, ktorého sme oslovili, je kapucín Pavel Prihatný, ktorý čerstvo ukončil biblické doktorandské štúdiá na Teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci a v súčasnosti žije v bratislavskom kláštore. Prenechajme mu teda slovo.

Redakcia ma požiadala, aby som predstavil predmet svojich postgraduálnych štúdií. Poslúcham teda a ponúkam pár viet.

Venoval som sa Knihe Sirachovho syna, ktorá je súčasťou „múdroslovného pentateuchu“ a od nájdenia stredovekých hebrejských rukopisov koncom 19. storočia v genize káhirskej synagógy a neskôr aj menších fragmentov v Masade a v kumránskych jaskyniach je intenzívne študovanou knihou, zvlášť za posledné desaťročia. Napríklad aj aktuálna sekretárka Pápežskej biblickej komisie, Nuria Calduch-Benages, je vrcholnou odborníčkou na Sirachovca. Ben Sira je vzácny biblický text.

Hoci ide o deuterokanonický text, jeho hodnota tak literárna, ako aj teologická – a teda hodnota „zjaveného“ textu, ktorý nezaostáva za ostatnými biblickými knihami – je evidentná, čo dosvedčuje aj spôsob, akým stredovekí hebrejskí pisári pristupovali k rukopisom Ben Sira. Hoci ide o časovo neskoršie rukopisy, ich autenticita s ohľadom na originál, ktorý vznikol v Jeruzaleme, je dnes považovaná v zásade za nespochybniteľnú.

Vo svojej licenciátnej práci som sa venoval téme múdrosti, zvlášť vzťahu medzi múdrosťou a poznaním (Názov práce je Vzťah medzi múdrosťou a poznaním v Knihe Sirachovho syna. Analýza pasáží obsahujúcich nekonzistentné výskyty ekvivalentov k múdroslovným substantívam chokmah a sofia v príslušných jazykových verziách.). Z porovnávania pasáží v hebrejských a gréckych rukopisoch vyplynulo, že cesta poznania, namáhavá cesta úsilia rozumu, je primárnym a neopomenuteľným rozmerom (hoci nie jediným) úsilia o dosahovanie múdrosti (a s ňou dobrého života), ktorej jediným vlastníkom a v konečnom dôsledku aj darcom je len Pán.

Dizertačnú prácu, ktorá už prešla úspešnou prediskusiou, obhajoba ešte len čaká. Venoval som sa v nej didaktickému rozmeru u Ben Sira, konkrétne pedagogickým dôrazom v poémach hebrejského rukopisu „A“ s osobitnou pozornosťou voči ich negatívnym sentenciám. Poémy (len tie s priamymi didaktickými výzvami) boli skúmané metódou sémantickej a poetickej analýzy. Rukopis „A“ je z jedenásteho storočia a obsahuje časť knihy 3, 6b – 16, 26. Je jediným z rukopisov, ktorý sa tiahne súvislo a v dostatočnom rozsahu takmer od začiatku knihy, čo okrem iného umožňuje venovať pozornosť aj skúmaniu štruktúry, zamýšľanej autorom. Skúmanie štruktúry nejakej biblickej knihy nie je samoúčelnou záležitosťou a rozmarom odborníkov. Jej rozpoznanie vedie k lepšiemu uchopeniu myšlienkového sveta autora, jeho rozvíjania a v konečnom dôsledku i posolstva, ktoré do knihy vložil. Hoci to nebol hlavný zámer mojej dizertačnej práce, je jej, povedzme, vedľajším ovocím, ktoré mám spolu s ostatnými zisteniami v úmysle publikovať neskôr v angličtine a vystaviť ich tak lektúre i kritike odborníkov. Nahliadnuť do textu dizertácie je však možné už dnes, keďže v slovenskom vedecky recenzovanom periodiku Studia Biblica Slovacca vyšli dve štúdie predstavujúce potrebné publikačné výstupy k samotnej obhajobe (v inom periodiku by čoskoro mohla vyjsť aj ďalšia skúmaná poéma). Ide o štúdiu s názvom Poéma o zodpovednom živote a smrti (Sir 40, 28 – 41, 4). Poeticko-sémantická analýza (StBiSl 12 [2/2020], s. 179 – 197, v ktorej sú s. 180 – 181 súčasťou metodologického úvodu dizertácie) a štúdiu Poéma o úsilí o nadobudnutie múdrosti (Sir 6, 18 – 37). Sémantická a poetická analýza (StBiSl 13 [2/2021], s. 236 – 265), ktorá, kompletná, je súčasťou dizertačnej práce. Okrem týchto vyšiel v kapucínskom odbornom zborníku Studia Capuccinorum Boziniensia (SCB VI/2021) prvý náčrt poémy o radosti z múdrosti (3, 25 – 29).

Ben Sira píše svoju knihu vo významom období dejín (cca. 180 pred Kr.), keď už vyše sto rokov prebieha v krajinách Blízkeho východu helenizačný proces, započatý Alexandrom Macedónskym a neskôr ďalej rozvíjaný jeho nástupcami, ktorí si rozdelili jeho ríšu. Jeruzalem, kde Ben Sira tvorí, je naplno ponorený do tohto procesu, prinášajúceho so sebou aj očarenie gréckou kultúrou a filozofiou. Ben Sira adresuje svoje posolstvo súčasníkom zo židovstva, v dialógu a s rešpektom, a uznaním toho, čo bolo (a je) v gréckej kultúre hodnotné, avšak aj s upozornením na nedostatky a úchylky, a svojim súčasníkom (nielen) pripomína, že Izraelu už bolo všetko podstatné a cenné adresované a darované a že to treba len nanovo objavovať a žiť. V tomto zmysle svedectva „už darovaného“ má azda ešte väčší význam grécky preklad Sirachovca, ktorý vznikol o dve generácie neskôr (cca. 120 pred Kr.) v silno helenizovanej egyptskej Alexandrii.

Ben Sira nepredkladá nové témy, necíti sa byť objaviteľom originálneho. Je vynikajúcim znalcom biblickej tradície a je jej verným hermeneutom a aktualizovateľom. Jeho znalosť Knihy Prísloví, Žalmov, Izaiáša či Deuteronómia, ako aj ďalších je zrejmá. Okrem tematickej aktuálnosti je Ben Sira aj majstrom hebrejskej poézie! Práve jeho poetický drive ma zvlášť očaril a chcel som preto v metodologickej rovine venovať pozornosť poetickej analýze jeho poém. Kto môže čítať hebrejský text, vie, ako je tento rozmer nekomunikovateľný… V priebehu práce som si bol čoraz viac vedomý, že rozmer poetickej analýzy nebolo možné vyčerpať a že každá jednotlivá z poém Ben Sira by si zaslúžila samostatnú úvahu v dizertačnej práci.

Ben Sira začína svoje uvažovanie dvomi „vertikálnymi“ poémami, ktoré sa v hebrejskom znení, žiaľ, nezachovali. Ide o poému o múdrosti a o bázni voči Bohu. Hneď po nich nasleduje prvá „horizontálna“ téma, a to poéma o úcte k rodičom (3, 1 – 16, zachovaná z väčšej časti v hebrejskom texte). Pokračuje sa ďalej poémou o pokore (3, 17 – 24), o radosti z múdrosti (3, 25 – 29), o vzťahu k chudobnému (4, 1 – 6), o spravodlivom vykonávaní autority (4, 7 – 10), o domýšľavosti a spoliehaní sa na milosrdenstvo (5, 1 – 8), o uváženom rozprávaní (5, 9 – 6, 1), o silnej túžbe a jej dôsledkoch (6, 2 – 4; táto by mohla vyjsť v zatiaľ nemenovanom periodiku), o priateľstve (6, 5 – 17; téma priateľstva je veľkou témou Ben Sira!), o úsilí o nadobudnutie múdrosti (6, 18, 37), o pravej sláve (10, 19 – 11, 6), o zotrvaní vo vlastnej práci (11, 10 – 28), o prezieravom konaní dobra (12, 1 – 18) a napokon o opatrnosti (11, 29 – 34). Pre rozsah práce už nebola analyzovaná poéma 14, 3 – 19, ktorú by bolo možné nazvať „o dobrote voči sebe“.

Ben Sira je jemný učiteľ Izraela. Učiteľ hodný pozorného čítania.

Pavel Prihatný, OFMCap

Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 01/2022.
Foto: Juraj Ďuríček

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *