Blahoslavená Alfonza Mária kráčajúca vpred
Kult svätých sa pôvodne zrodil z úcty k mučeníkom, ktorí zomreli počas prenasledovania, keď nechceli zaprieť svoju vieru v Krista. Skutky blahoslavených a svätých svedčia o tomto kulte, ktorý sa potom rozvíja vo viacerých smeroch v architektonickej, umeleckej, literárnej oblasti, atď. Tieto spomienky sú dôležité, pretože vyznávajú najpravdivejší význam úcty – príhovoru k blahoslaveným a svätým.
Toto nás učí Cirkev od kresťanského staroveku až po dnešok. Druhý vatikánsky koncil, ktorý v Dogmatickej konštitúcii o Cirkvi Lumen gentium venuje celú jednu kapitolu eschatologickej povahe putujúcej Cirkvi a jej jednote s nebeskou Cirkvou, odhaľuje dôvody úcty k blahoslaveným a svätým a prosbám o ich príhovor: «Pokiaľ ide o apoštolov a Kristových mučeníkov, ktorí vydali svoju krv ako najvyššie svedectvo viery a lásky, Cirkev vždy verila, že sú s nami úzko spriaznení v Kristovi a uctievala si ich so zvláštnou láskou s preblahoslavenou Pannou Máriou a svätými anjelmi a odporúčali ich príhovoru. Čoskoro sa k nim pridali tí, ktorí čo najvernejšie napodobňovali Kristovo panenstvo a chudobu a napokon ďalší, ktorí znamenitým spôsobom uplatnili kresťanské čnosti a dostali od Boha osobitné charizmy. Pamiatku blahoslavených a svätých si uctievame nielen pre ich príklad, ktorý nám dávajú, ale ešte viac, aby sme posilnili jednotu celej Cirkvi v Duchu a v bratskej láske (Ef 4, 1-6). V skutočnosti, tak ako nás spoločenstvo medzi nami, putujúcimi, približuje ku Kristovi, tak aj súdržnosť s blahoslavenými a svätými nás spája s ním, jedinečným prameňom, z ktorého vyviera milosť a život Božieho ľudu“ (Lumen gentium, 50).
V určitom zmysle by sme mohli hovoriť o „spiritualite kauzy blahorečenia a svätorečenia“. To znamená, že každý blahoslavený a svätý je novým slovom, ktoré Boh chce povedať Cirkvi a ľudstvu. A tak sa pýtame aké je to slovo, ktoré nám chce dnes Pán adresovať prostredníctvom blahoslavenej Alfonzy Márie Eppingerovej? Akú hodnotu nám chce cez ňu ponúknuť? Čo je hlavnou osou spirituality blahoslavenej Alfonzy Márie, aby sa stala pre nás referenčným bodom?
Na milostivom mariánskom mieste na Levočskej Hore sme mohli osláviť liturgický sviatok bl. Alfonzy Márie, ktorý nám Cirkev po jej blahorečení 9. septembra 2018 v Štrasburgu schválila na 9. september. Vo vďakyvzdaní sme slávili aj 5. výročie jej blahorečenia. Pri tejto príležitosti bola odhalená jej socha ako pamätník, ktorý bude pre všetkých, ktorí sa na ňu pozrú, mementom, že Boh nás stvoril pre šťastie, žijeme len raz a keď chceme prísť k cieľu musíme vychádzať zo seba a ísť v ústrety druhým. Je to socha kráčajúcej bl. Alfonzy Márie, ktorá je našou zakladateľkou, vodkyňou a matkou milujúcou a chápajúcou.
Sochár Mgr. art. Ján Frančák, ArtD., ktorý je jej autorom, o tomto diele hovorí: „Socha bl. Alfonzy Márie, rodným menom Alžbety Eppingerovej, v životnej veľkosti reflektuje charakter jej osobnosti a života. Socha celkovo pôsobí značne dynamicky, s pokojným výrazom tváre. Tento kontrast môže evokovať vnútorný pokoj blahoslavenej, ktorý nechcela stratiť hlavne v nepriaznivých okolnostiach života. Farár Glöckler, v júli 1867 pri jej smrti napísal: „Matka Alfonza Mária bola strednej veľkosti, štíhla, takmer chudá.“ Figurálna socha zobrazuje bl. Alfonzu Máriu v pohybe vykračujúc vpred, čelí náporu vetra vyjadreného vo vlniacej sa drapérii. V ľavej ruke drží náprsný kríž. Priľnutím drapérie – habitu na niektoré časti tela zvýrazňujú jemnú kontúru jej ženskej postavy. Východiskom pre podobu tváre bola fotografia, ktorá bola vytvorená niekoľko dní pred jej smrťou. Nie je upravená a zachytáva jej charakter z mierneho nadhľadu. Nápor rôznych ťažkostí ju v živote doviedol k vyznaniu: „Môj Ježiš, chcem všetky utrpenia rada znášať z lásky k tebe.“ Láska k ukrižovanému Ježišovi je význačná u mnohých svätých, no u matky Alfonzy kríž Ježiša Krista, držiaci v ruke, predstavuje obzvlášť charakteristický prvok, ktorý lemuje celý jej život. Na soche je znázornený ruženec a cingulum, ktoré sú pre ňu ako zakladateľku charakteristické.
O procese tvorby tohto diela sa autor vyjadril takto: „Pre mňa, ako sochára je privilégiom pracovať na podobizni osobnosti, o ktorej výnimočnosti som presvedčený. V tejto radosti vznikala socha niekoľko mesiacov. Sochárske umenie je hra s hmotou v priestore. Počas tvorby figurálnej sochy, autor kreslí v priestore stovky až tisíce kresieb. Postupne sa tak dostáva k vytúženému cieľu. Hotová socha predstavuje mnohokrát len malú špičku ľadovca, pod ktorou sa skrýva nemálo študijného a prípravného času.“
A sestra Katarína, postulátorka kauzy blahorečenia dodáva: „Za toto nádherné dielo vám, majstre, ďakujeme. Veríme, že nás prežije a bude inšpirovať ďalšie a ďalšie generácie sestier, členiek Duchovnej rodiny sestier Božského Vykupiteľa (DR), veriacich i neveriacich a bude ich učiť dynamike vychádzania zo seba k druhým.“
Pohyb, kráčanie a vychádzanie boli pre blahoslavenú Alfonzu Máriu typické a charakteristické.
Z jej životopisu vieme, že bola veľmi energická žena a často hovorila: „Poďme tam, kde ľudia potrebujú našu pomoc, aby ich duša neupadla do otroctva zlého nepriateľa.“ A keď vychádzala spolu s prvými sestrami dňom-nocou, v čase i v nečase ku chorým, nezabudla zdôrazniť: „Poďme k lôžku bolestí, aby sme pomohli chorým na tele i na duši.“ Preto bol do relikviára určeného na blahorečenie v Štrasburgu vložený priehlavok kosti z jej nohy, lebo vo svojom živote stále kráčala.
Možno sa pýtať, prečo odhaľujeme jej sochu? Čo má pripomínať? Táto socha bude pripomínať, že bl. Alfonza Mária dodnes vychádza a kráča na periférie života, aby našla človeka, ktorý trpí na tele a na duchu, prostredníctvom jej sestier, členiek DR a všetkých, ktorí ju uctievajú. Aby išla na miesta neznáme a vzdialené, aby navštívila chorého, núdzneho a umierajúceho, aby mu pomohla, aby v ňom objavila Krista a poslúžila mu.
Blahoslavená zakladateľka Alfonza Mária na cestách priateľstva s Ježišom, v tajomstve kríža objavila zmysel života a prameň pravej radosti. Preto pozýva rovnako dnes, ako aj vo svojej dobe: „Poďme k Ježišovmu krížu pozbierať jeho svätú krv, aby nebola márne vyliata.“ Vykročme teda s odvahou a nadšením, veď chceme nasledovať a prinášať Ježiša tomuto sužovanému svetu podľa vzoru bl. Alfonzy Márie a prosiť za jej skoré svätorečenie.
Blahoslavená Alfonza Mária, oroduj za nás a za všetkých, ktorí prosia o tvoj príhovor!
Sr. M. Katarína Krištofová, SDR (Postulátorka kauzy svätorečenia)
Foto: o. Ľudovít Sobôtka