Blažené duchovné skaly
Na mieste, kde sa udiala udalosť z nedeľného evanjelia, ešte i dnes vidno zvyšky pohanských chrámov z 3. storočia pred Kristom. Boli vytesané do mohutnej skaly nad jedným z prameňov Jordánu. V Ježišových časoch v tej istej lokalite stál Herodesom vybudovaný chrám z bieleho mramoru na počesť cisára Augusta.
Keď si to uvedomíme, lepšie pochopíme, prečo Ježiš použil pri zakladaní Cirkvi obraz Petra – duchovnej skaly, ktorá nebude vystriedaná stále modernejšími božstvami, ale pretrvá všetky veky. Akokoľvek, musel to byť silný kontrast: hŕstka zaprášených učeníkov (ktorí sa zaiste „očisťovali“ v krásnych jordánskych vodopádoch) a veľkolepé herodesovské stavby. V očiach sveta mohol prísľub Petrovi vyznievať iba ako bláznivé velikášstvo.
Okrem toho každý Žid vedel, že kráľovstvo z čias Dávida bolo vrcholom slávy izraelských dejín, a sníval o tom, že prichádzajúci Mesiáš ho obnoví. A práve tu, na tomto profánnom mieste, vo všetkej nenápadnosti ho Ježiš obnovil ustanovením správcovstva, odovzdaním kľúčov a titulu „blahoslavený“ Petrovi.
Zverením kľúčov Ježiš vyjadruje kontinuitu dávidovského kráľovstva s nebeským. To prvé kráľovstvo sa v hospodárskych, t. j. „vtelených“ záležitostiach inšpirovalo vyspelým Egyptom. V biblickom kontexte vzorom dobrého správcovstva bol Jozef, ustanovený za prvého muža po faraónovi na to, čo mu Pán zjavil (Gn 41, 39). Z Pánovej prozreteľnosti sýtil chudobných celého vtedajšieho sveta.
Neskôr Pán vzal moc judskému správcovi Sobnovi, lebo si dal robiť mauzóleum vo vysokej jeruzalemskej skale (Iz 22, 16), čo poukazuje na korupciu či podvody. Preto Pán vložil moc kľúčov na Eliakima, ktorého urobil otcom, čiže správcom celého domu Júdu, vrátane chudobných. Tak podľa Ježišových slov Pán vezme moc nielen Herodesovi a cisárom, ale aj farizejom a zákonníkom, ktorí mali pod kľúčom vykladanie zákona, a dáva ju blahoslavenému Petrovi. Tomu, ktorému Otec zjavil, že Ježiš je Mesiáš.
Mocnári tohto sveta ničia seba samých a jeden za druhým odchádzajú. Mocní mocou Ducha Svätého, správcovia Božieho kráľovstva, počnúc Petrom, jeden za druhým plnia svoje otcovské poslanie v pokore a láske až po blahoslavených, svätých pápežov dnešných čias.
Dagmar Kráľová