Boh nie je samotár

Už od malička sme mnohému nerozumeli, bolo to tajomstvo. Pýtali sme sa prečo? A rodičia nám to trpezlivo vysvetľovali. Tajomstvá neskončili, ani keď sme veľkí – tajomstvo života, tajomstvo úspechu, šťastia… Niektoré postupne spoznávame. No sú aj také, ktoré sa nám nedarí pochopiť, lebo nás presahujú. Boh stvoril človeka ako vrchol stvorenia, stvoril ho na svoj obraz. A on nie je samotár. Hoci je jeden, žije v spoločenstve troch vzájomne sa milujúcich osôb – Otca, Syna a Ducha Svätého.

Boh poslal svojho Syna, aby nám ukázal svoju lásku a záujem o každého človeka. Syn nám predstavil Otca ako toho, ktorý miluje svet, čo vytvoril. Predstavil nám sám seba ako toho, ktorý neváhal dať najväčší dôkaz lásky – smrť na kríži. Predstavil nám Ducha Svätého, ktorého Otec a Syn dávajú všetkým, ktorí túžia žiť na Boží obraz.

Andrej Rublev napísal roku 1425 azda najznámejšiu ruskú ikonu Najsvätejšej Trojice. Tvoria ju traja anjeli sediaci na jednom tróne, okolo jedného stola, na ktorom je jeden kalich. Harmónia farieb a tvarov vytvára z tajomstva Trojice majstrovské dielo. Nebolo však určené na obdiv ľuďom, ale pre kláštorný kostol, kde mnísi denne prichádzali na spoločné modlitby. A keďže bol na hlavnom oltári, hneď pri pohľade naň si mohli uvedomiť, že aj oni majú žiť v jednote, že majú vytvárať spoločenstvo milujúcich osôb.

Boh náš duchovný život vytvoril omnoho dokonalejšie ako autor spomínaný obraz a dal do neho viac ako len farbu. Dal do neho rozum, vôľu aj city, aby boli v harmónii. Hoci sme stvorení na Boží obraz, predsa môžu v nás tieto prvky stáť proti sebe. Urobme, čo vládzeme, aby sme tú jednotu prežívali vo svojom vnútri, ale aj vo vzťahoch k tým, ktorých Boh postavil vedľa nás. Aj keď vidím okolo seba ľudí, čo toto Božie veľdielo v sebe ničia, môžem im pomôcť tento obraz v nich samých zreštaurovať.

Tomáš Brezáni, CM