Božia jemnosť
Nedeľné evanjelium nám predstaví, ako Ježiš uzdravuje hluchonemého. Napohľad drsňácky evanjelista Marek si v tomto príbehu – na rozdiel od ostatných synoptikov – dal záležať na detailnom popise celého uzdravenia. Vrátane gesta poslinenia jazyka postihnutého Ježišom. V staroveku sa totiž uznávala liečivá, ale aj magická moc slín. No Marek vo svojej dôslednosti pokračuje ďalej. Podľa jeho záznamu Ježiš hluchonemého odviedol bokom nielen od zástupu, ale aj od učeníkov. Nerobil z uzdravenia divadlo. Izoloval chorého od ľudí, ako ho pred uzdravením izolovala jeho neschopnosť komunikovať.
Ježiš začal komunikáciu s človekom, ktorý nepočuje a nevie hovoriť, tak, aby mu uľahčil porozumenie: jemnými gestami, dotykmi a vlastnými slinami. Takým spôsobom, aby v ňom vzbudil dôveru a aby sa človek odrezaný od sveta mohol pre počutie a komunikáciu odblokovať z hĺbky svojho vnútra. Zástupy ani učeníci takúto symbolickú reč nepotrebovali…
Pri uzdravovaní sa Ježiš najprv pozrel hore – smerom k Otcovi. Potom si vzdychol – čo symbolizuje vzývanie Ducha Svätého. A napokon sa ako vtelený Syn telesne dotkol chorého niečím zo svojho vlastného fyzického vnútra. Celá Trojica jemne spolupracuje na uzdravení jedného z jej najmenších!
Keď hluchonemý v samote s Ježišom ozdravel, stal sa predmetom i zdrojom ohlasovania dobrej, radostnej zvesti. Takýchto ohlasovateľov môže Ježiš urobiť i z nás! Čo by sme v rámci účinnosti novej evanjelizácie chceli viac ako dosvedčovať mocné Božie skutky, ktoré sme prežili na vlastnej koži?
Koľkokrát aj nás počas tohto leta Pán odviedol bokom a dotýkal sa našich citlivých miest… Aké vzácne sú tieto jemné Božie dotyky. S ich pomocou sa učíme rozumieť hnutiam milosti i vlastnej slabosti, otvoriť sa Božím uzdraveniam i poláskaniam.
Pán sa i dnes chce dotýkať nášho vnútorného sluchu, aby sme vedeli zachytávať hnutia srdca. Rozlíšiť hlas nášho pravého „ja“ a s jeho pomocou i vnuknutia, ktorými nás vedie Svätý Duch. Chce i dnes uzdraviť jazyk nášho srdca, aby sme vedeli správne pomenovať to, čo v ňom treba uzdraviť, a skrze vlastnú čírosť mohli autentickejšie komunikovať s druhými.
Dagmar Kráľová, saleziánka