Nedeľné zamyslenia
-
Napísané v tvári
V každom z nás je túžba po poznaní. Preto študujeme, čítame, chodíme na rôzne školenia či kurzy. Spoznávame, čo už niekto pred nami spoznal. No tie „horúce novinky“ sa dozvedáme aj inak, z našich rozhovorov. Vtedy, keď sa s niekým stretnem, vnímam nielen to, čo sa hovorí, ale aj to, ako sa pri tom človek tvári. Veď to má
-
Boh nie je samotár
Už od malička sme mnohému nerozumeli, bolo to tajomstvo. Pýtali sme sa prečo? A rodičia nám to trpezlivo vysvetľovali. Tajomstvá neskončili, ani keď sme veľkí – tajomstvo života, tajomstvo úspechu, šťastia… Niektoré postupne spoznávame. No sú aj také, ktoré sa nám nedarí pochopiť, lebo nás presahujú. Boh stvoril človeka ako vrchol stvorenia, stvoril ho na svoj
-
Aby zostal s vami. Naveky.
Boží Duch je duchom jednoty. To vidieť na apoštoloch zhromaždených na tom istom mieste, ale aj na pôvodných obyvateľoch sveta, ktorí mali jeden jazyk a rovnakú reč.
-
Vidieť za obzor
O modlitbe Otče náš často hovoríme, že je vzorom každej modlitby. Nie je to však jediná Ježišova modlitba. V evanjeliách ich nájdeme omnoho viac.
-
Oheň na streche
Ježiš pred odchodom k Otcovi nehovorí učeníkom rozlúčkovú reč, aby za ním plakali. Dáva im dar pokoja, aby z neho žili. Pokoj je veľmi vzácny. Podpisujú sa rôzne medzinárodné dohody, a predsa na mnohých miestach rinčia zbrane.
-
Cvendžiaci kov a zuniaci cimbal
Keď sme sa v detstve pohašterili a pohádali so súrodencami alebo kamarátmi, zvyčajne nás mama vždy upozornila a napomínala nás: „Ste súrodenci, kamaráti; máte sa navzájom milovať, a nie sa hádať.“
-
Pozná ma a vedie ma!
Ako nám je niekedy ťažké dovoliť iným, aby nás v našich medziľudských a komunitných vzťahoch spoznali do hĺbky. Pokušenie dať prednosť „funkčným“ a formálnym vzťahom je veľmi silné.
-
Máš ma rád?
Každý z nás túži byť milovaný, ale zriedkakedy sa pýtame nejakého človeka: „Máš ma rád?“ Bolo by to z našej strany asi netaktné. Zvyčajne ide o tvrdenie, ktoré vyjadrujeme v prvej osobe: „Mám ťa rád. Má ťa rada.“
-
Sila osobnej lásky
Neviem prečo, ale apoštol Tomáš mi bol vždy sympatickejší než ostatní apoštoli. Na druhej strane mu však podvedome často zazlievam, prečo neuveril svojim najbližším priateľom apoštolom. Prečo?
-
Žije!
Neviem, či ste sa niekedy ocitli v situácii, že ste videli vážne zraneného alebo ťažko chorého človeka a väčšina ľudí už-už chcela konštatovať jeho úmrtie, keď zrazu niekto zvolal: „Ale veď on žije!“