Cesta pokánia a studená káva
„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mt 1, 14). Dôležitá výzva a prisľúbenie. Ako však robiť pokánie, čo to vôbec znamená? Odpovedá evanjelium dnešnej nedele na tieto otázky? Po výzve na pokánie nasleduje opis ďalšej udalosti zo života Krista, a to povolanie prvých učeníkov. Skúsme spoločne uvažovať, ako súvisí výzva na pokánie s udalosťou povolania.
Zanechali siete, zanechali svojho otca, zanechali rozrobenú prácu opravovania sietí, zanechali svoje loďky, svoj majetok, zanechali svojich priateľov, kolegov… Vidíme v týchto slovách istú zmenu, posun, odvážne vykročenie, horlivosť, túžbu. A kam smerovala táto zmena? K osobe Ježiša Krista. Brat, sestra, pamätáš? Pokánie v tomto zmysle znamená vykročiť radikálne za Kristom, nechať všetko ostatné tak a patriť iba jemu, slúžiť mu, plniť Božiu vôľu, milovať ho. Srdce chudobné a pritom tak veľmi bohaté, plné Boha. Pokánie v tomto zmysle bolo a je obrátenie celého srdca k Ježišovi. Možno aj dnes ma pozve čosi zanechať. Rozpísaný článok, zaliata káva, chvíľka pre seba, konečne trochu ticha, niekto klope. Zanechám negatívne myšlienky, zanechávam seba, aby som našiel teba, Pane, a v tebe seba. Pozývaš ma viac dôverovať, nestrachovať sa, každý deň má dosť svojich starostí. Zanechávam seba, hľadám teba! Klope Kráľ, priblížilo sa Božie kráľovstvo! Kde je? V ňom samom a medzi nami! V ňom je život, ktorým nás obohatil, v ňom je plnosť, pokoj a každé dobro, v ňom je vzťah.
Aby som vykročil do pokánia, potrebujem poznať jeho lásku, pamätať, odpovedať! Áno, odpovedať, to je to správne slovo. Veď on nás miloval prvý! „Žiadna ľudská bytosť nikdy po ničom netúžila tak veľmi, ako Boh túži byť s človekom.“ Týmito jednoduchými slovami Majster Eckhart vyjadril základnú pravdu kresťanskej viery. Nedokážeme si ani predstaviť, ako veľmi Boh túži po každom z nás. „Ty blčiaci Boh vo svojej túžbe,“ tak sa modlí nemecká mystička Mechtilda z Magdeburgu a vysvetľuje: „Boh má všetkého nadostač. Kontakt s dušou je to jediné, čoho nikdy nemá dosť. On hovorí: ‚To, že ťa milujem nadovšetko, je súčasťou mojej prirodzenosti, lebo ja som láska sama. To, že ťa milujem, pochádza obvykle z mojej túžby, lebo túžim byť milovaný celým srdcom.‘“ Dajme mu aj dnes to, po čom skutočne Ježiš túži, robme pokánie, dajme mu celého seba.
P. Milan Toman SVD