Túžim do svojej komunity zasiať semienko pokojnej lásky.
Snažím sa urobiť radosť a vyhovieť túžbam ľudí okolo seba. Každý deň opakujem malé službičky a dávam im kúsok zo seba. Čierne myšlienky o nich posielam na prechádzku, ale ony sa ku mne vracajú a vyvádzajú ma z miery. Opäť sa venujem ľuďom a zisťujem, že sa nemám kedy ani najesť. S námahou sa ovládam. Potrebujem obnoviť sily. Vymaním sa zo stereotypu a vychystám na výlet do prírody. Slnečné počasie sa rýchlo v horách zmení a neželaná prázdninová chrípka je tu. Ale zástup úloh ma čaká a musia byť urobené. Zvoní mobil, prichádzajú SMS, e-maily, listy a pozvánky. V takom čase zostať trpezlivý sám so sebou a s ostatným a nedať sa strhnúť hnevom, to je už umenie. Napadne mi, že o tom všetkom porozprávam Pánovi, tak ako apoštoli v dnešnej evanjeliovej stati.
So súcitom, s porozumením a láskou ma počúva. Pozýva ma do ústrania a ponúka mi nielen kúsok zo seba, ale dáva sa mi celý, v Eucharistii a Božom slove. Posilnená Pánom opäť môžem nesebecky myslieť na druhých a slúžiť.
Ulrika Spišiaková SCSC
Foto: pixabay