Dochucovanie obyčajného dňa
Život zameraný na Boha je značne dynamický. Neustále vnímam záujem Stvoriteľa. Mám osobný vzťah, pýtam sa, aké sú jeho predstavy, žiadam spravodlivosť, angažovanie, dokonalosť a túžim byť blízky Bohu. Robím pre Pána aj mnoho dobrého a hodnotného, ale nie vždy mám z toho dobrý dojem, slobodného – budujúceho ducha. Lebo náš Boh je vždy svieži, vždy budujúci a ak treba, aj búrajúci všetko, čo je odumreté, zavadzia, je prekonané, mŕtve. Boh je dynamický, stále žiada zmenu, najmä vtedy, keď sa cítim dlhší čas konformne. Podvedome sa vnímam ako lepší od ostatných. Obeta, modlitba, služba za hriešnych, slabých a pod. je akoby s nesprávnym obsahom, nikoho nepovzbudzuje. Postupne začnem vnímať, že to dobré, čo robím, Boh ani okolie nevidí, takže to nemá zmysel, pokušenie rastie a nahlodáva ma… nastáva závisť, prečo sa druhým očividne darí a mne nie?
Ozaj sa nemusím postiť, keď som nevrlý k najbližším. Netreba dlhé modlitby, keď moja spravodlivosť je selektívna a voči sebe som najtolerantnejší. Majú váhu moje slová, kázne, keď zamestnávam ľudí načierno, nenávidím Rómov, bezdomovcov, menšiny, imigrantov, inovercov, neveriacich? Čo teda, netreba sa na „nič hrať“, treba „byť normálny“ … pôst nemá zmysel, nepreháňať s modlitbou, dopriať si všetko, nevyčleňovať sa?
Riešenie je inde! Odskúšané praktiky duchovnej hĺbky a duchovné zbrane nemôžem zahodiť, to by bol začiatok konca. Dôraz dám na vnútorné umŕtvovanie (čistotu myslenia, názorov, srdca, túžob), pôsty, modlitby, aby korešpondovali s vonkajším konaním. Falošnosť, dvojtvárnosť, divadlo, neúprimnosť života ma dobehne, robí ma nedôveryhodným, nepresvedčivým, stojí veľa energie, navyše spôsobuje duchovnú spúšť a antisvedectvo.
Som na ceste, malý v realite vnímania pravdy o sebe, snažím sa o úprimnosť života. Ak zavolám, Boh mi odpovie, ak budem k nemu kričať, povie: „Tu som, tvoja spravodlivosť a bezúhonnosť pôjdu pred tebou a moja sláva za tebou.“
Božím slovom som nabádaný, aby som mal ku každému človeku úctu, vážil si každého jednotlivca, chránil každé stvorenie, celú Božiu prírodu; odstránil povýšenecké gestá, klamstvo, neúprimnosť a bezbožné reči. Boh sľúbil, že ma bude viesť, sýtiť, dá mi silu a budem ako dobre polievaná záhrada, ako prameň nevysychajúcich vôd, budem soľou a svetlom pre iných. Prajem zasväteným, všetkým kresťanom aj sebe, aby sme spoločne prinášali svetlo do tmy, nádej do hmly a chuť životu všedného dňa.
Matúš Racek OFM