Dominikánsky Dotyk krásy bol zafarbený netradičnosťou

Komorné stretnutie dominikánskej rodiny v Košiciach vyrástlo za desať rokov na 169 prihlásených účastníkov. Do Banskej Štiavnice znova zavítal Dotyk krásy, tentokrát sa veselo hmýril detským smiechom. Ten nás však neviedol k naivite, práve naopak. Dodával akúsi nádej v napätej realite Slovenska, ktorú sme si pripomenuli tichým sviečkovým stretnutím na námestí a modlitbou „za slušné Slovensko”.

Koncert Katky Málikovej a prednáška Jany Juhasovej – Od symbolu k latencii – otvorili Dotyk a načrtli jeho tohtoročnú príchuť: netradičnosť. Sérgio Dias Branco, odborný asistent a doktor filmového umenia na portugalskej univerzite v Coimbre, pokračoval vo svojej prednáške a filmovej dielni v línii „hľadania skrytého”. Každá dielňa priniesla čosi svoje a jedinečné. Divadlo (Marek Mokoš) – každodennosť a otázka hriechu a hľadania hodnôt. Slovo (Eva Urbanová a kol.) – jednoduchosť japonských básní haiku. Svetlo v architektúre (Karol Gregor) – rozdielna stavba, rovnaký odkaz sakrálnych objektov. Modrotlač (Peter Trnka) – tradičná „slovenskosť”. Textilno-tkaná miniatúra (Zuzana Pekarová) – reč detailu a trpezlivosti. Hudba (Marián Čekovský) – jednota tónov z Ukrajiny a Slovenska. Detská dielňa (Michaela Sabolová) – nefalšovanosť výrazu. No bolo by to málo, ak by sme Dotyk krásy obmedzili len na zopár hodín strávených tvorením. Bolo by to málo, ak by sme neodišli dotknutí. Dotyk – to sú ľudia, slnko, hory, nebo, vášeň, ticho, realita, nádych – a návrat domov.

www.dominikanky.sk/Mária Oravcová; foto: Martin Bystriansky

-msk-