Dynamika ľútosti

Podobenstvo o dvoch synoch je vybudované na protiklade medzi oboma synmi. V konečnom dôsledku ich však odlišuje jedna podstatná vec: ľútosť. Prvý prehodnotil svoj postoj a oľutoval svoju odpoveď. Nezostáva však nečinne len pri ľútosti, koná.Skutočná ľútosť má vlastnú silu (dynamis); je teda dynamickou záležitosťou: vedie k zmene a k činu.

Motív pokánia sa objaví aj v závere perikopy, keď Ježiš vyčíta náboženskej smotánke Izraela, že sa nekajali. V oboch prípadoch (ľútosť prvého syna a ne-kajúcnosť náboženských vodcov) pôvodina používa rovnaké sloveso, ktoré slovenský text prekladá rôzne: v prvom prípade „oľutoval“ v druhom „ne-kajali ste sa“. Pôvodný text tak vytvára prepojenie medzi podobenstvom a následným rozhovorom medzi Ježišom a náboženskými vodcami, vďaka čomu sa v texte objaví nový kontrast: medzi prvým synom a náboženskou smotánkou. To, čo ich navzájom odlišuje, je opäť „ľútosť, pokánie“.

Pokánie zároveň odlišuje náboženských vodcov aj od neviestok a mýtnikov, ktorí sa kajali na Krstiteľovo kázanie, v ktorého centre stála práve výzva na pokánie (Mt 3, 2). Čo od nás vlastne Boh žiada? Nie je to práve obrátenie? Zmena zmýšľania a správania? Jednoducho: pokánie?

Ježiš v podobenstve o dvoch synoch kladie otázky, ktoré nie sú určené len náboženským vodcom, ale aj nám. Nezaškodí preto, ak sa necháme textom vyprovokovať k tomu, aby sme si položili otázky: Dokážem prehodnotiť svoj postoj a meniť svoje zmýšľanie a správanie? Ako sa prejavuje pokánie (ľútosť) v mojom živote? Je to skutočná ľútosť, ktorá má vedie k zmene?

V Matúšovom evanjeliu zohráva dôležitú úlohu apoštol Peter. Už sme sa s ním viackrát stretli a ešte sa s ním stretneme pri poslednej večeri, keď sa cíti byť lepší než ostatní apoštoli a zaprisaháva sa, že Ježiša nezaprie. Vieme, ako to dopadlo… Nepripomína to trochu druhého syna? Ale príbeh o Petrovom zapretí končí ináč: Peter „horko zaplakal“ a ľútosť opäť ukázala svoju dynamiku…

Patrik Vnučko