Fontána di Trevi sa zafarbila do červena na spomienku kresťanských mučeníkov

V piatok 29. apríla 2016 o 20.00 sa v Ríme svetoznáma Fontána di Trevi zafarbila dočervena s cieľom pripomenúť všetkým ľuďom prenasledovanie kresťanov na celom svete. Cieľom tejto iniciatívy, ktorú zorganizovalo združenie Pomoc Cirkvi v núdzi (Kirche In Not), bolo poukázať na utrpenie a krv mnohých kresťanských detí, mladých ľudí, mužov a žien, ktorých v súčasnosti vraždia z nenávisti voči viere, a pomôcť prelomiť ľahostajnosť verejnej mienky voči prenasledovaným kresťanom.

Na bielom mramore najslávnejšej fontány na svete, ktorá bola len nedávno zreštaurovaná, boli premietané fotografie z oblastí, kde sú kresťania prenasledovaní: Blízky východ, Ázia a Afrika, na územiach ktorých pôsobia radikálne skupiny rozsievajúc nenávisť a násilie: zneuctené obrazy, zlomené kríže, zničené kostoly a tváre Asie Bibiovej, zastreleného Andreja Santoro a 21 kľačiacich kresťanov v oranžových kombinézach na líbyjskej pláži.

Na podujatí vystúpil aj medzinárodný predseda Pomoci Cirkvi v núdzi kardinál Mauro Piacenza a chaldejský biskup sýrskeho mesta Aleppo Mons. Antoine Audo, ktorý sa v týchto dňoch nachádza v Taliansku. Podľa jeho svedectva z milión a pol kresťanov, ktorí žili v Sýrii pred vojnou, dnes tam zostalo asi pol milióna. V meste Aleppo zo 160 000 veriacich zostalo asi 40 000. Potom povedal, že kresťania v meste Homs zostali bez kostolov, z mesta Maloula, kde sú najstaršie kresťanské svätyne, museli utiecť… Potom povedal vážne slová: „Je to hanba Európy a vojenských mocností, keď dovolia, aby táto prítomnosť a kresťanská tradícia boli zničené. O aké ekonomické záujmy ide západným štátom v tomto všetkom?“

Lukáš Loteng bol jeden zo 147 vysokoškolských študentov – kresťanov, ktorí boli 2. apríla 2015 zavraždení v univerzitnom areáli Garissa v Keni. V ten deň zavčas ráno niekoľkí somálski džihádisti z Aš Šabáb vnikli do univerzitného areálu potom, čo zabili jediných dvoch ozbrojených strážcov, ktorí boli na vrátnici. „Šli z izby do izby, pýtajúc sa každého, či je kresťan alebo moslim. Po odpovedi ‚áno, som kresťan´ nasledoval výstrel,“ vypovedali študenti, ktorí zostali na žive.

Medzi prvými, ktorí vyrozprávali, čo sa dialo v priestoroch univerzity, bol aj Collins Wetangula, ktorý sa zachránil tak, že vyskočil z okna a zúfalo utekal smerom k východu. Išiel sa sprchovať, keď začul prvé výstrely. On a jeho kamaráti sa zamkli do izby, v ktorej sa nachádzali. „Keď teroristi vošli do nášho internátu,“ povedal, „počul som, ako zaradom otvárali dvere a pýtali sa ľudí ukrytých v izbách, či sú moslimovia alebo kresťania. Kresťanov namieste zavraždili. Po každom výstrele z pušky som si myslel, že prídem na rad ja. Nikto nekričal zo strachu, aby nezbadali, kde sa nachádza.“

O niečo neskôr hovorca Aš Šabábu, Ali Mohamud Tage, oznámil BBC, že v skutočnosti ozbrojenci oddeľovali kresťanských študentov od moslimských s úmyslom zajať ich a ostatných nechať voľných, z ktorých už 15 boli prepustení na slobodu. „Keňania,“ dosvedčuje Tage, „budú šokovaní, keď na konci všetkého vstúpia na územie univerzity.“ Mal pravdu. Vojakom, ktorí prišli o niekoľko hodín, keď zastrelili všetkých teroristov, sa naskytla hrozná scéna: všade na zemi ležali mŕtve telá chlapcov a dievčat, všetci boli kresťanmi. Mladý Collins, ako aj 146 jeho kamarátov a kamarátok, ktorí boli po jednom zastrelení, ani na chvíľu neuvažovali nad záchranou tým, že by zapreli, že sú kresťanmi.

Ďalšie svedectvo bolo o Antoinovi, mladom 21-ročnom Sýrčanovi, študentovi inžinierstva. V roku 2014, keď sýrske mesto Maloula dobylo hnutie al Nusra, Antoine a ďalší dvaja kresťanskí chlapci sa skryli v jednom dome. Lenže džihádisti ich našli, dvoch zastrelili a jeho nútili konvertovať, aby neskončil ako dvaja jeho kamaráti. Antoine odmietol a zastrelili aj jeho. Svedkovia hovoria, že jeho posledné slová boli: „Som kresťan a zomriem ako kresťan.“

Aj Asia Bibiová, ktorí bola zatknutá v Pakistane ešte v roku 2009, bola obvinená z rúhačstva, lebo vraj urazila proroka Mohameda. V roku 2010 bola odsúdená na smrť obesením. Bolo jej však navrhnuté, aby – ak sa chce zachrániť – poprela svoju vieru a  obrátila sa na islam. Vydala o tom svedectvo ešte v roku 2012 v liste tým, ktorí bojovali za jej slobodu: „Sudca, pán Naveed Iqbal, prišiel do mojej cely potom, čo ma odsúdil na hroznú smrť, a ponúkol mi zrušenie rozhodnutia, pokiaľ by som konvertovala na islam. Ja som sa mu srdečne poďakovala za ponuku a úprimne som mu povedala: ‚Radšej zomriem ako kresťanka, neprestúpim na islam preto, aby som sa dostala z väzenia. Bola som odsúdená, pretože som kresťanka. Verím v Boha a v jeho veľkú lásku. Keďže som bola odsúdená na smrť, pretože milujem Boha, budem hrdá na to, že môžem pre neho obetovať aj svoj život.‘“

Asia Bibiová je matkou piatich detí: „Som vydatá za dobrého muža, máme päť detí a Boh nás zhora požehnáva,“ možno sa dočítať v tom istom liste. „Chcem sa však k nim vrátiť, vidieť ich úsmev, aby medzi nami opäť zavládla harmónia. V každej chvíli myslím na svoju rodinu a prosím milosrdného Boha, aby mi umožnil vrátiť sa k nej.“ Prešli štyri roky a Asia Bibiová je stále vo väzení.

Štefan Turanský SDB

ilustračné foto: www.flickr.com