Historický podcast / Bol stredovek naozaj temný?
Tento článok publikujeme s láskavým dovolením redakcie Postoj.
Rozhovor Juraja Poláčka s dominikánom a odborníkom na stredovek Gabrielom Hunčagom.
Stredovek je dlhé obdobie v európskych dejinách, ktoré je opradené mnohými legendami, občas naivnými, ba aj mylnými predstavami. Mnohí ho považujú za temný, hoci jeho dejiny, kultúra a civilizácia boli bohaté. Iba jeden fakt na ukážku. Literatúra vytvorená na konci antiky a začiatku stredoveku (5. – 7. stor.) je žánrovo a čo do množstva diel bohatšia ako klasická antická literatúra. Pochopenie stredoveku a jeho civilizácie si vyžaduje dlhé štúdium a znalosť viacerých jazykov. Ako hovorili stredovekí profesori, semper legere, neustále čítať, potom argumentovať a nakoniec ohlasovať, v dnešnom jazyku prednášať a publikovať, je cesta k jeho lepšiemu pochopeniu.
Stredoveký človek, ktorý sám seba nepovažoval za stredovekého, len pozvoľne tvoril novú civilizáciu na troskách Západorímskej ríše. Hoci mnohí snívali o jej obnovení, čo bola jedna z čŕt západného stredoveku, tak nakoniec vytvorili niečo nové, inovatívne a veľmi dynamické. Rím bol mestskou civilizáciou, ale po jeho páde došlo v rôznej miere ku kolapsu starej sofistikovanej spoločnosti s jej mestami.
Preto prvotným rozvojovým priestorom stredoveku bol vidiek a až po niekoľkých storočiach dochádza k opätovnému rozvoju miest. Ako vyzerala stredoveká dedina a ako sa v nej žilo? Čo boli jej výhody a nevýhody? Kde a kedy sa oživovali mestá, aké ponúkali možnosti a čo priniesli pre rozvoj spoločnosti? Aké však boli limity stredovekých miest a aké ich väzby na vidiek? Toto sú niektoré z otázok, na ktoré budeme hľadať odpoveď. Človek však nikdy nebol živý len prácou, ale vždy mal sklony k zábave a hre. Pozrieme sa aj na to.
Katolícka cirkev a kresťanstvo v jeho viacerých podobách boli úzko prepletené so spoločnosťou, až tvorili jeden celok. Cirkev bola aj najdôležitejším dedičom Ríma na Západe a jej vývoj sledoval aj vývoj spoločnosti. Pozrieme sa na dôležitý fenomén a tak trochu aj symbol stredoveku, na kláštor a jeho prechod od vidieckeho kláštora ku kláštoru mestskému. Dotkneme sa zmien v spiritualite a v menšej miere pohovoríme aj o úlohe biskupov, najmä biskupov pochádzajúcich z rehoľného prostredia. Reláciu ukončíme tromi vecami, ktoré existujú aj dnes a za ktoré môžeme byť vďační stredovekým ľuďom.
V dnešnom podcaste je mojím hosťom dr. Gabriel Hunčaga, medievalista (slov. stredovekár) a dominikánsky páter, ktorý aj vďaka týmto identitám v sebe spája kus stredoveku so súčasnosťou. O tomto období európskych dejín vie pútavo rozprávať a pripravil si pre nás pomyselný úvod do stredovekých podcastov. Stretli sme sa v starej tradícii stredovekých quodlibetných debát, keď sa profesorovi mohla položiť akákoľvek otázka. Tak sme sa dostali k vyššie spomenutým témam, aby sme v krátkom čase ochutnali čo najviac z komplexnej civilizácie, ktorá v mnohom determinuje aj našu súčasnosť.
Tematické časti podcastu:
- Úvod – do 4:08
- Stredoveký človek, jeho život a priestor – vidiek – od 4:08 do 15:53
- Stredoveký človek, jeho život a priestor – mesto – od 15:55 do 27:50
- Život stredovekého človeka – zábava a voľný čas – od 27:50 do 36:33
- Cirkev – kláštory a biskupi – od 36:33 do 1:06:10
- Záver – tri veci, ktoré pretrvali zo stredoveku – od 1:06:10
Postoj · Bol stredovek naozaj temný?
Juraj Poláček / Postoj.sk