Homília Mons. Andreja Imricha z Dňa zasväteného života 2019

Svätá omša pre rehoľníkov v seminári v Spišskom Podhradí 02. 02. 2019

Milí bratia rehoľníci, milé sestričky!

Máme sviatok obetovania Pána. Svätá rodina týmto úkonom nám naznačuje, že dieťa nemôže byť majetkom rodičov a to ani vtedy nie, keď rodičia musia pre jeho dobro priniesť veľmi veľké obety. Človek ako Božie stvorenie patrí Bohu. Vy svojim zasvätením sa Bohu vydávate o tom svedectvo dnešnému svetu.

 „Rehole sú súčasťou cirkvi a bez reholí by cirkev nebola sama sebou, ako hovoril Svätý Otec Pavol VI.“(Emil Váni, SJ v knihe  Radosť evanjelia na Slovensku str. 93, Hlbiny 2015). Rehole sú integrálnou súčasťou Cirkvi. (Porov.: Vita consecrata 3). Rehoľníkov väčšinou vnímame ako veľmi užitočných v oblasti charity, školstva a na mnohých iných miestach v spoločnosti. Veľa z tých činností si svet i cirkev dokážu zabezpečiť aj bez rehoľníkov. Napriek tomu si uvedomujem, že uvedená pravda platí a preto je tu otázka, v čom rehoľníkov nemôže nikto nahradiť? Toto je potrebné zreteľne sformulovať, aby Boží ľud mohol mať rehoľný život v úcte. A aj samotní rehoľníci aby mali zdravé povedomie svojej identity a z nej vyplývajúci pocit užitočnosti.

Okrem prikázaní, ktorými Boh zaväzuje všetkých ľudí, nám Pán Ježiš zanechal ešte aj svoje odporúčania. Kto plní nielen prikázania, ale zachováva aj Ježišove rady, ten dosahuje vyšší stupeň kresťanskej dokonalosti. Sú to evanjeliové rady chudoba, čistota a poslušnosť.

Chudobu Pán Ježiš odporúča v udalosti s bohatým mládencom, keď mu povedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi.“ (Mt 19, 21).

Čistotu odporúča v rozhovore s apoštolmi, keď apoštoli pod vplyvom jeho slov povedali: „Keď sa tak má vec s mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa. On im povedal: nie všetci chápu túto reč, ale iba tí, ktorým je to dané.“ (Mt 19, 10-11).

Poslušnosť nám odporúča svojim celoživotným príkladom podľa jeho slov: „Mojim pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a vykonať jeho dielo.“ (Jn  4, 34).

Tu treba vidieť, že odporúčania neadresuje všetkým, ale iba konkrétnym ľuďom. Nehovorí celému zástupu, choďte, predajte, čo máte, ale tieto slová adresuje konkrétnemu mládencovi. Nehovorí, že každý musí pochopiť, že je lepšie neženiť sa. To nech pochopí ten, komu je to dané. Teda rady alebo odporúčania nie sú adresované všetkým, ale iba jednotlivým ľuďom, to prikázania platia pre všetkých.

Svet potrebuje nielen chudobného Františka, ale aj zodpovedného a spravodlivého podnikateľa. Svet potrebuje nielen celoživotné panenstvo, ale aj obetavé manželstvo. Preto odporúčania adresuje len tým, ktorí to môžu pochopiť a sú schopní sa snažiť o väčšiu duchovnú dokonalosť.

Vy, čo vás Kristus nejakým spôsobom oslovil, aby ste zachovávali nielen prikázania, ale aj odporúčania, vstúpili ste do rehole alebo do iného inštitútu zasväteného života, kde ste zložili rehoľné sľuby alebo sľuby zasvätenia. Sľúbili ste Pánu Bohu, že budete v živote zachovávať aj evanjeliové rady. Potom po sľuboch vás Ježišove odporúčania tak zaväzujú, ako ostatných zaväzujú Božie prikázania. Vy, čo ste sa Pánu Bohu zasvätili sľubom, že po celý život bude zachovávať evanjeliové rady, ich zachovávaním viac oslavujete Boha, ako ten, čo ich zachováva bez sľubov. Keď ich však porušíte, previňujete sa.

Tieto vznešené čnosti, chudobu, čistotu a poslušnosť vo svojom živote vynikajúcim spôsobom žil a posvätil sám Ježiš Kristus. V týchto čnostiach ho nasledujete, jemu sa pripodobňujete a spolu s ním tento svet posväcujete a tak s Kristom spolupracujete na vykúpení sveta.

Ako rehoľníci, žijete konkrétny spôsob chudoby. Jednoduchý habit, žiadny make-up, žiadne zlato, ani bižutéria, nemáte majetok, čo nadobudnete, je vlastníctvom rehole, ktorá sa má starať o váš  jednoduchý, ale dôstojný život. Snažíte sa o dôslednú poslušnosť voči predstaveným a predstavení sa majú snažiť o dôslednú poslušnosť voči Bohu, aby svoje právomoci užívali zásadne podľa Božej vôle. Ak žiadajú to, čo žiada Boh, uľahčia členom rehole poslušnosť a ak dovolia len to, čo dovoľuje Boh, uchránia rehoľu pred neporiadkom.

Rehoľníci tieto čnosti reálne žijú, od ostatných ľudí sa vyžaduje, aby si nadobudli ducha chudoby, ducha čistoty a ducha poslušnosti.

Opakom ducha chudoby je duch lakomstva. Človek s duchom lakomstva, keď prevezme od dodávateľa objednanú mnohotisícovú zákazku, takto sa pýta: čo mi spravia, ak nezaplatím? A lakomec, hoci má peniaze, zdržuje platbu. Tým zruinuje svojho obchodného partnera. Ten zbankrotuje, nemá z čoho vyplatiť svojich zamestnancov – živiteľov rodín. Takto lakomci napáchajú v hospodárstve ohromné škody.

Podnikateľ s duchom chudoby si objedná len to, čo vládze zaplatiť a každú prijatú zákazku načas uhradí. Človek s duchom chudoby sa nepýta, čo, mi spravia, ak nezaplatím, ale pýta sa, čo spôsobím, ak zákazku neuhradím a voči obchodnému partnerovi je zodpovedný a spravodlivý. Ľudia s duchom chudoby sú pre svet tak dôležití, ako každodenný chlieb.

Ľudia s duchom chudoby urobia svet bohatým a ľudia s duchom lakomstva svet ožobračia.

Ľudia s duchom čistoty dokážu brať vážne predmanželskú zdržanlivosť, ktorá sa po sobáši mení na manželskú vernosť. Bez tohto ducha nastáva rozvrat rodinného života.

Ľudia s duchom poslušnosti vnesú do života poriadok a pokoj. Vybudujú fungujúcu spoločnosť.  Bez tohto ducha bude anarchia a v spoločnosti nebude nič fungovať.

V dnešnom svete už ľudia rezignovali na ducha chudoby. Je tu obrovská túžba zmocniť sa majetku aj v rozpore s morálkou. Tá už málokoho zaujíma. Ľudí už nezaujíma to, či majetok čestne nadobudli, zaujíma ich len to, aby sa vedeli „vysekať“ pred súdom. Umenie obhajovať zločincov je v dnešnom svete dokonale prepracované a vývoj v tomto smere ide rýchlo dopredu.

Dnes už ľudia neveria, že je možné zachovať predmanželské panenstvo a manželskú vernosť. Opustiť manželku, deti a vytvárať nové vzťahy, to sa považuje za čosi normálne a prirodzené.

Dnešný človek túži po takej bezbrehej slobode, aby si mohol robiť, čo sa mu zachce. Preto poslušnosť považuje za nezlučiteľnú s dnešnou kultúrou. Požiadavky zo strany autority vníma, ako čosi, čo ho ponižuje a oberá o dôstojnosť.

Vy ste nenahraditeľní v tom, že svojim životným príkladom chudoby, čistoty a poslušnosti  dnešnému človeku vstupujete do svedomia. Vstupujete do svedomia tomu, kto nečestným spôsobom nadobúda majetok. Vstupujete do svedomia, kto praktizuje „voľnú lásku“. Vstupujete do svedomia, kto brojí proti zodpovednej zákonitej autorite.

Na druhej strane svojim životom dávate dnešnému človeku nádej. Dávate nádej, že aj v chudobe si možno zachovať ľudskú dôstojnosť a ľudské šťastie. Svojim celoživotným panenstvom dávate nádej, že predmanželská zdržanlivosť je možná a je možná aj celoživotná manželská vernosť. Svojou poslušnosťou dávate nádej, že poslušnosť voči Bohu je možná, dáva dôstojnosť človeku a udržuje poriadok a pokoj v medziľudských vzťahoch.

Rehoľný život nie je ľahký, je obeta. Svojim odriekavým životom sa ako rehoľníci obetujete za tento svet, aby ste mu vyprosili ducha chudoby, čistoty a poslušnosti. Prostredníctvom tohto ducha sa možno pripodobniť Kristovi a vybudovať svet s dostatkom chleba, šťastnú rodinu a fungujúcu spoločnosť. Pre túto službu by Cirkev bez vás naozaj nebola sama sebou. Pre toto si Vás Kristova cirkev nesmierne váži a prosí Boha, aby Vás zachoval takých, akých Vás chce mať.

Život nasledovania Krista podľa evanjeliových rád poskytuje veľa síl a veľa priestoru pre modlitbu a pre službu bratom a sestrám. Keď rehoľníci túto službu konajú zachovávajúc vernosť charizme svojho zakladateľa, stávajú sa užitočnými aj pri budovaní pozemského dobra. Nech vás Pán sprevádza svojim požehnaním, aby ste svoje poslanie mohli v živote dobre splniť.  

Mons. Andrej Imrich
spišský emeritný biskup