Minoritom vstúpili do platnosti nové konštitúcie
Deň zasväteného života je v tomto roku pre rehoľu minoritov výnimočný tým, že 2. februára 2019 vstupujú do platnosti ich nové konštitúcie – pravidlá života, ktoré aktualizujú Regulu sv. Františka tak, aby bola zrozumiteľne a jasne interpretovaná pre potreby dnešných čias. Konštitúcie sú totiž texty, ktoré rehoľníkom vysvetľujú regulu a pomáhajú uplatniť ju v konkrétnych podmienkach tej doby, v ktorej sa ocitli. Na rozdiel od regúl sa menia častejšie. Vďaka tomu môžu rehoľné rády primerane reagovať na historické a spoločenské zmeny.
Do 2. februára 2019 používala rehoľa minoritov konštitúcie, ktoré boli zostavené po Druhom vatikánskom koncile a platili od roku 1984. Práce na ich revízii začali v roku 2007. Zapojili sa do nich takmer všetky rehoľné komunity po celom svete. Bratia 12 rokov spoločne študovali františkánsku spiritualitu, históriu rádu a hľadali jasnú odpoveď na to, aké sú základné charizmatické prvky konventuálnej františkánskej vetvy. Nový dokument je ovocím tohto úsilia. Okrem jasných právnych formulácií obsahuje aj texty duchovného uvedenia do jednotlivých tém. Toto dielo je aj významným charizmatickým povzbudením.
Ako sa charakterizujú minoriti v nových konštitúciách?
Minoriti v obnovených konštitúciách vytýčili podstatné evanjeliové hodnoty, ktoré podľa nich Serafínsky otec, sv. František, považoval za základ identity svojich bratov: sú nimi bratstvo prijaté ako Pánov dar a minorita (bytie menšími), ktorá je chápaná ako prispôsobenie sa príkladu Krista, chudobného služobníka. Na inom mieste vysvetľujú konštitúcie charizmu zvanú „minorita“ ako charakteristickú črtu vyplývajúcou z nasledovania chudobného a pokorného Krista. Táto črta má povzbudzovať bratov, aby odmietali moc, boli podriadení všetkým, vzájomne si slúžili, boli solidárni s tými, ktorí sú vylúčení a vytlačení na okraj spoločnosti, aby zveľaďovali a tvorili pokoj všade, kde sa ocitnú, v postoji neustáleho sebavyvlastnenia.
Ideálom sv. Františka a jeho bratov je podľa konštitúcií žiť a svedčiť sväté evanjelium v bratskom spoločenstve, minorite, poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote. Členovia rehole vedení Duchom Svätým majú tvoriť bratstvo s charakteristickými prvkami, ktorými sú familiarita, materská nežnosť, milosrdenstvo, vzájomný rešpekt, vľúdnosť a radosť, služba chorým bratom, otvorenosť na všetkých ľudí a evanjeliová jednoduchosť v misijnom poslaní.
Rozmer konventuality chápu bratia minoriti ako aktívne a spoluzodpovedné podieľanie sa všetkých bratov na bratskom živote, zvlášť na komunitnej liturgickej modlitbe, na kláštornej kapitule a na spoločnom stolovaní. Pohnutí Duchom Svätým majú bratia konať v duchu konventuality na poliach evanjelizácie, teológie, kultúry i služby v humanitárnej oblasti. Týmto spôsobom majú prejavovať aj pozornosť na historické, sociálne a kultúrne zmeny novými formami ich prítomnosti a svedectva.
Odkedy používajú františkáni konštitúcie?
V prvých troch storočiach františkánskeho rádu vypracovali menší bratia popri Regule sv. Františka veľmi veľa verzií konštitúcií (celkom 17). Prvé vznikli v roku 1239, niekoľko rokov po smrti sv. Františka. V tom istom storočí boli reformované až 3 krát. V 14. storočí reformovali bratia texty konštitúcií dokonca 9 krát. Časté reformy konštitúcií ustáli po roku 1517, keď sa rehoľa menších bratov rozdelila na rád konventuálov a rád observantov. V období, keď nová rehoľa rýchlo rástla, sa neustále vynárali nové praktické otázky, ktoré spoločenstvo riešilo ustavičným reformovaním právnych textov. Bratia sa pritom museli usilovať o to, aby pri zmenách nestratili fundamentálne prvky rádu vytýčené v Regule sv. Františka a v textoch, ktoré im zanechal. Táto dôležitá záležitosť ležala na srdci aj Cirkvi, ktorá túžila posilniť vzácnu spiritualitu mladého serafínskeho spoločenstva. Konštitúcie museli preto zohľadňovať rozhodnutia a deklarácie, ktorými Rímski veľkňazi chceli aktualizovať františkánsky ideál vzhľadom na nové životné podmienky a apoštolské potreby Cirkvi.
Otázky, ktoré boli predmetom zmien, sa pri reformách týkali spravidla apoštolátu, spoločného života bratov, vedúcich pozícií či jednotlivých spoločenstiev. Často sa menili predpisy ohľadom františkánskej chudoby, povinnosti zúčastňovať sa na spoločných záväzkoch, usmernenia ohľadom praktizovania pobožností, smernice pre štúdia filozofie a teológie, ako aj normy súvisiace s prijímaním nových povolaní.
Zdroj: kolbeweb.sk