Rozmýšľam nad tým, ako by som ja zareagoval na to, keby mi nejaký môj šéf zveril 25 až 36 kilogramov striebra, ale nedal by mi výslovnú inštrukciu, že to mám aj zhodnotiť. Z druhej strany, keby som vedel, že ten môj šéf je tvrdý človek, ktorý žne, kde nesial, a zbiera, kde nerozsýpal… Asi by som sa tiež bál – aj prípadnej straty, aj pasivity. A pravdou tiež je, že čím má človek väčší kapitál, tým ľahšie sa mu aj investuje aj sa ľahšie rozkladajú riziká. Takže s jedným talentom by som bol, v porovnaní s ostatnými, v nevýhode. Takže naozaj neviem…
Viem však, že dnešní ekonómovia sa snažia o to, aby sme mali infláciu okolo dvoch percent. Vraj to pomáha ekonomickému rastu, ale zároveň to znamená, že peniaze, ktoré len tak ležia na účte, pomaličky strácajú svoju hodnotu. A viem aj to, že v živote s Bohom sa nikdy nedá povedať, že už viem, zažil som, ovládam dosť. Ak môj vzťah s ním nerastie, tak upadá.
Nemôžem žiť tým, čo som zažil, čo ma Boh naučil včera, pred rokom alebo pred dvadsiatimi rokmi. Môžem sa vo svojom vzťahu s Bohom vracať k tomu, čo tu už bolo, ale… Má to zmysel iba vtedy, ak sa to stane inšpiráciou pre moje DNES. Ak to prinesie úrok v mojom dnešnom prežívaní, v mojich dnešných rozhodnutiach, v mojich dnešných krokoch viery.
Ľudia, ktorí sa venujú investíciám, hovoria, že ak nie som špecialistom na akcie a podobne, je dobré investovať do fondov, v ktorých už je riziko rozložené. A hovoria, že je dobré investovať pravidelne aj v menších sumách, lebo takto využijem aj rast aj pokles hodnoty fondov. Keď ide hodnota fondu dole, je to na prvý pohľad zlé, ale v dlhodobom horizonte mi to prinesie zisk, lebo v tom „zlom čase“ kúpim za rovnaké peniaze viac podielov. Keď opäť začne rásť, o to viac získam. Zisk mi neprinesú iba tie peniaze, ktoré som neinvestoval.
Bez ohľadu na to, či mám dnes dobrý deň alebo zlý, môžem ho vložiť do otvoreného podielového fondu BOŽIA RUKA, spoločnosť s plnou garanciou. Ale iba dnes.
Milan Zaleha, redemptorista