Katarína a jej Tešiteľ

Keď som rozjímal nad textom dnešného evanjelia (Jn 14, 23 – 29), zrazu sa mi „pred očami“ vynorila Katarína Sienská a „vyrozprávala“ mi zopár príhod zo svojho života, ktoré ladia s Ježišovými slovami o pokoji, o prebývaní Boha v človeku, ako aj o Duchu Tešiteľovi.

Pri Ježišových slovách: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok,“ mi Katarína povedala, že Ježiša milovala od útleho detstva. Zasnúbila sa s ním a snažila sa s ním tráviť čo najviac času. Vyhľadávala ticho a samotu, len aby mohla byť s ním; no prišiel čas vydaja, ale ona nechcela zrušiť svoje zasnúbenie s Ježišom. Jej matka nechápala tento jej „rozmar“, a tak urobila všetko, aby Katarínu vyliečila z jej podivného spôsobu života. Obrala Katarínu o jej súkromie a dala jej toľko práce, že Katarína nemala už ani čas ani priestor pestovať v ústraní svoj život s Ježišom.

Tu prichádza na „scénu“ Duch Tešiteľ, ktorý ju naučil, že pre intímny vzťah s Bohom stačí utiahnuť sa do „vnútornej cely“, ktorú si nestále nosíme so sebou. Tam môžeme byť stále s Bohom. Slovami dnešného evanjelia v tejto vnútornej cele Boh prebýva v nás a my v Bohu. Koniec-koncov v tom je aj tajomstvo duchovného života: prebývať v Bohu a umožniť mu , aby on prebýval v nás. Tým odzrkadľujeme tajomstvo vnútorného života Najsvätejšej Trojice (perichorézy), teda vzájomného prebývania troch božských osôb v sebe.

Videnie 2.: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“

Prebývanie s Bohom vo vnútornej cele umožnilo Kataríne stať sa ženou činu, odvahy a pokoja. Pokoj vnášala medzi rozhádané talianske rodiny i mestá. Katarína žila uprostred virvaru tohto sveta, pričom dokázala v sebe uchovať Boží pokoj, a práve preto sa stala „oázou“ pokoja pre iných.

Občas si duchovný život predstavujeme ako bezstarostnosť, neprítomnosť rušivých prvkov, ale to je pokoj tohto sveta, ktorý sa riadi heslom: „Daj pokoj a budeš mať pokoj.“ Pokoj tohto sveta sa nezriedka zvrhne do násilného udržiavania pokoja silou zbraní alebo do ľahostajnosti… No Boží pokoj znamená v prvom rade zmierenie: zmierenie s Bohom, s inými ľuďmi, ale aj zmier človeka so sebou samým vo vlastnom vnútri.

Boží pokoj sa preukáže práve uprostred nepokoja tohto sveta, keď človek uprostred všetkého virvaru dokáže zachovať pokoj a popri všetkej tej trme-vrme dokáže byť oázou pokoja pre druhých. Za Katarínou prichádzalo mnoho ľudí, ktorí boli znepokojení vlastnými starosťami a dokázali pri nej načerpať aspoň trochu pokoja, ktorý nepochádzal z tohto sveta, ale od Boha.

Kataríny sa raz pri jej poslaní zmierovateľky chceli zmocniť a zlynčovať ju sťaby čarodejnicu; no útočníci sami boli zaskočení jej pokojom. Ak ich Katarína uhranula, neboli to žiadne čary, ale sila Ducha, ktorý vnáša do tohto sveta Boží pokoj a útechu.

Videnie 3.: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“

Katarína raz sprevádzala na popravu mladého muža, ktorý bol neprávom obvinený z vraždy. Samozrejme, že mladík bol pre takú skrivodlivosť rozhorčený na Boha a celý svet. Pociťoval strach pred smrťou i nesmiernu zatrpknutosť. Katarína vedela, že v takomto stave tento junák nesmie zomrieť. Duch Tešiteľ ju viedol, aby mu na sklonku života bola oporou.

Isteže, mladík nechcel mať s Katarínou nič do činenia a ani Katarína spočiatku nevedela, čo robiť ani nájsť správne slová, ale nechala sa viesť Tešiteľom, ktorý jej pripomenul príbeh iného nespravodlivo odsúdeného a popraveného, ktorý niesol neprávosť nás všetkých. A tak Katarína našla vhodné slová i kľúč, ktorý jej pomohol otvoriť mladíkovo oprávnenou zlobou zatvrdnuté srdce. Tým kľúčom bola Baránkova krv. Nakoniec tento mladík zomrel smrťou baránka, so všetkou vnútornou vyrovnanosťou a pokojom, spájajúc svoju obetu s obetou nespravodlivo odsúdeného a utýraného Baránka.

Duch Tešiteľ viedol Katarínu po celý život. Je známe, že ako väčšina žien jej čias nevedela písať; aj napriek tomu si ju dnes ctíme ako učiteľku Cirkvi. Prečo? Lebo múdrosť, ktorou oplývala, pochádzala priamo od Boha, ktorý prebýval v nej. Duch Tešiteľ bol jej učiteľ a pripomenul je vždy všetko, čo bolo potrebné, v tej pravej chvíli.

Patrik Vnučko, dominikán