Kde je tvoja púšť?
Na púšti zaznel Boží hlas nad Jánom. Prečo práve tam?
Ján ako prorok, dokonca najväčší z prorokov, očakáva príchod Spasiteľa. Očakáva ho v púšti a očakáva ho aktívne, pripravuje cestu. Je hlasom Hlasu, ktorý nad ním zaznel a ktorý v plnej miere ešte len zaznie pre všetkých ústami Božieho Baránka, vteleného Slova, a mocne sa dotkne sŕdc. Zatiaľ tu je len jeho posol. Volajúci. Posol dobrej zvesti.
Ján ma učí, že očakávanie sa deje v púšti. I ohlasovanie sa deje v púšti. Aby prišiel Pán, aby mohol vstúpiť do nášho života, aby ho mohol naplniť, potrebujeme sa vystaviť vyprahnutosti púšte. Potrebujeme sa zrieknuť toho, k čomu sme prirástli, čo nás zamestnáva, rozptyľuje, klame, v čom nachádzame márnu istotu a prchavé potešenie. Uprostred pohodlia a blahobytu často strácame kontakt so svojím srdcom, zabúdame, kto sme a kam smerujeme. Iba v púšti dokážeme vnímať to, čo je naozaj podstatné, iba tam naplno vynikne Boží obraz v nás. Púšť nás učí vidieť jasnejšie a cibrí náš duchovný sluch. Zakusujúc jej nehostinnosť prebúdza sa v nás túžba po Pánovej blízkosti, po jeho prítomnosti, po jeho láskavej náruči. Iba tam dokážeme naozaj stíchnuť a v hĺbke svojej duše rozpoznať Božie volanie, jeho radosť, jeho nedočkavosť pristúpiť k nám, jeho odhodlanie zostupovať do našej tmy, aby nás ponoril do svojho svetla. Púšť v nás vyrovnáva chodníky, aby mohol vstúpiť Kráľ slávy.
Kde vo svojom živote však nájsť takú púšť? Obklopení hlukom doby, náhlením a všetkým tým, čo treba stihnúť, si možno len sťažka povzdychneme. Veď práve pred Vianocami je toľko práce! Hodiny presedené v spovednici, katechézy, adventné aktivity pre deti a mládež, príprava slávnostnej liturgie a vianočného programu, pomoc chorým, osamelým, trpiacim… Chceme predsa pripraviť cestu, pomôcť i druhým, aby ju našli. Sme robotníkmi v Pánovej vinici, poslami dobrej zvesti. Na púšť niekedy jednoducho nemáme čas! Aj Ján mal veľa práce, prichádzali k nemu zástupy a on ich potreboval zobudiť, aby neprespali svoju spásu. Využívajme drobné príležitosti na stíšenie sa a všetko ostatné, čo je súčasťou našej služby, prijmime ako istú formu púšte, nepohodlia, nenaplnenia, prázdna. Keď nemáme možnosť vstúpiť do ústrania, stáva sa našou púšťou práve toto. A Pán odpovie na náš advent. Zaznie uprostred našej púšte najskôr ako hlas, potom ako bytostná prítomnosť. Narodí sa ako dieťa, vytryskne uprostred srdca ako prúd nového života.
Monika J., ašpirantka Ordo Virginum