Keď odrobinka nie je málo (Mt 15, 21 – 28)

Bear Grylls, dobrodruh, ktorý učí ľudí prežiť v divokej prírode, by vedel hovoriť o tom, že aj málo je dosť na to, aby človek prežil, kým nenájde záchranu z divočiny. Skoro ako žena, ktorá vedela, čo s jej dcérou nie je v poriadku, aj to, že ona jej pomôcť nemôže. Ani odrobinkou.

Odrobinky sú dosť. Viac ako nič.

Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.

Nereaguje. To poznáme! Vieme, čo chceme, je to dôležité, niekedy dokonca vec života a smrti, kričíme. Zmiluj sa! Nemám právo žiadať, viem to. Ale zmiluj sa, je to o tebe, že ty, Bože, máš možnosť dať. „… aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

Cudzinci nás zahanbia. Cudzinci a najnepravdepodobnejšie vyzerajúci čudáci, čo vstupujú s Bohom do modlitby úprimnejšie a akosi drzejšie ako my, čo sme zvyknutí sa s ním rozprávať a vyčleniť mu denne hodiny svojho času, pravidelne, až tak nejak z rehoľnej či kňazskej „povinnosti“. „A cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby. Ich žertvy a ich obety mi budú potešením na mojom oltári; veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy“ (Iz 56, 6 – 7). Pane, čo mám zmeniť, aby ti aj moje modlitby boli potešením?

Pýtaj si a dám ti, čo ti patrí, nechci len zvyšky, som štedrý a ty už nie si cudzinec. Patríš mi, tak ku mne príď s postojom, že si moje milované dieťa, nie niekto, kto nemá právo na to, čo je moje. Tak ku mne príď. Teraz. Čo pre teba môžem urobiť?

Františka Čačková, školská františkánka