Klarisky kapucínky z Kopernice

Kremnica je známa svojou bohatou históriou, výrobou mincí a ťažbou zlata. Našich predkov stálo veľa námahy a poctivej práce, kým jej dali cveng, kým sa dostala do povedomia ľudí. Neďaleko Kremnice v malebnom tichu hôr sa nachádza obec Kopernica. V jej strede stojí kostol a hneď pri ňom kláštor sestier klarisiek – kapucínok. Žije v ňom štvorčlenná komunita sestier, odlúčených od sveta. Denne sa venujú kontemplatívnej modlitbe a predkladajú Bohu pálčivé otázky tohto sveta. Podobne ako kedysi baníci aj ony dnes žijú kdesi hlboko, nie v bani, ale v tichu srdca, za múrmi kláštora. Nedolujú zlato, ale iný poklad, ktorý nič nedokáže zničiť ani nikto z ľudí ukradnúť. Poklad určený všetkým, ktorí z neho túžia prijať. Poklad kontemplatívnej modlitby, ticha, chudoby a samoty nám predstavila sestra Klára.

 

V čom spočíva identita sestry klarisky – kapucínky?

V spôsobe života, ktorý sv. Klára nastúpila a ktorý nám sama zanechala – zachovávať evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v poslušnosti, bez vlastníctva, v čistote, s dôrazom na život chudoby, pokory, modlitby a sesterského spoločenstva.

Postava sv. Kláry stelesňuje ideál radikálnej chudoby. Čo pre vás znamená tento sľub?

Ideál sv. Kláry a jej charizma je zachovávať evanjelium s dôrazom na najvyššiu chudobu, a to preto, aby bol Kristus jediným bohatstvom. To je to známe Františkovo: „Môj Boh, moje všetko.“ Pre nás je prameňom pokoja a slobody.

Čo je podľa vás najväčšou výzvou dneška?

Najväčšou výzvou je návrat k Bohu, do spoločenstva, do ktorého vstupujeme s Kristom.

Ako by ste priblížili zmysel kontemplatívnej modlitby? Čo pre vás znamená?

Klauzúrna rehoľníčka sa modlí, pretože verí, modlí sa, lebo je milovaná, a modlí sa, lebo túži milovať. Jej modlitba vlastne tú lásku akoby rozdáva ďalej. Pre nás je kontemplatívna modlitba upriamením duše, mysle i srdca na najkrajšieho z ľudských synov, na Krista, ktorý je pre nás zrkadlom a príkladom, je cestou, pravdou a životom. Kontemplatívna modlitba vychádza predovšetkým z Božieho slova. Preto máme ráno hodinu rozjímania nad Božím slovom lectio divina a v poznávaní Božieho slova nám pomáhajú aj biblické hodiny. Máme tiež hodinu adorácie popoludní. Toto je pre nás kontemplatívna modlitba. Kontemplácia je vždy dar od Boha. K takémuto spôsobu kontemplatívnej modlitby podľa II. vatikánskeho koncilu je pozvaný každý veriaci. Nie je to len pre kontemplatívnu sestru v klauzúre.

Ako žije sľuby sestra v kontemplatívnej reholi? Je to v niečom radikálnejšie ako u iných reholí?

Podstata sľubov je úplne rovnaká a rozdielnosť určujú konštitúcie jednotlivých rehoľných spoločenstiev. U nás je to chudoba, ktorá konkrétne znamená, že nemáme nijaký pravidelný príjem a žijeme výlučne z darov. A funguje to, ešte nám nechýbalo a môžeme aj dávať.

Domov, rodina, priatelia… Ako vnímate tieto hodnoty spoza múrov kláštora? Kvalitatívne sa tie vzťahy menia. Ak je Kristus na prvom mieste, ostatné hodnoty ostávajú hodnotami, ale sa usporiadajú. Vzťahy nie sú pre nás odcudzením, ale cez modlitbu sa stávajú veľmi silnými a duchovnými. Naši blízki môžu prísť na návštevu raz za tri mesiace. Čo sa týka telefonovania, tak to môžeme len v nutných prípadoch. Naši blízki to odlúčenie zo začiatku niesli trocha ťažšie, ale už to prijali a rešpektujú, aj sa z toho tešia.

V čom je tajomstvo radostného a naplneného prežívania života, hoci v radikálnej odlúčenosti od sveta a v zrieknutí sa všetkého?

Spojenie s Kristom, spojenie so sestrami, ktoré spája ten istý ideál, a spojenie s Cirkvou, ktorá nás vedie k pravde a láske. Teda v tomto trojitom rozmere.

Vo vašej charizme kladiete veľký dôraz na spoločný život.

Vytvárať spoločenstvo je súčasťou františkánskej spirituality. František hovorí: „Pán mi dal bratov“ a Klára sa vyjadruje podobne. Aj keď na začiatku možno nepočítali s komunitami a chceli nasledovať Krista a ohlasovať evanjelium, pozerali na brata, sestru ako na dar od Pána. Spoločný život vyviera aj z evanjelia a z príkladu prvej komunity kresťanov. My sa snažíme prijímať jedna druhú takú, aká je.

Napriek tomu, že žijete v tichu a v samote, patrí k vášmu životu aj humor a smiech?

Je veľa maličkostí, ktoré nás počas dňa naozaj rozosmejú, a aj sestry majú dar humoru, takže ono sa to tak vyvažuje. Radosť je tiež jednou z františkánskych čŕt. K nášmu spoločnému životu patrí radosť, priamosť a jednoduchosť vo vzťahu k sestrám.

Čo by ste nám mohli povedať o prežívaní vzťahu s Kristom v kontemplatívnej reholi?

Duchovný život má svoje zákonitosti a tie prežívame aj my. Od nadšenia na začiatku, cez vytrvalé úsilie poctivo prežívať duchovný život, až po vernosť v ťažkostiach. K tomu patrí aj to Augustínovo – zachovávať poriadok a poriadok zachová nás.

Ako prežívate v rámci programu silentium?

Sv. Klára nám v regule nechala usmernenie, že počas dňa môžeme vždy a všade hovoriť všetko, čo je potrebné, stíšeným hlasom. Voláme to evanjeliové mlčanie. Rozlišujeme miesta a časy mlčania. Miesto, kde vždy zachovávame silentium, je kaplnka. A čas, kedy ho vždy zachovávame, je od kompletória až po dopoludňajšiu hodinku a tiež hodinu popoludní počas duchovného čítania.

Vonkajšie ticho si vyžaduje vnútorné mlčanie, vtedy je zdrojom vitality. A je zdravé a vyvážené vtedy, keď nie je uzavretím sa do seba, ale prostriedkom na spojenie sa s Pánom. Ticho chápeme ako prostriedok lásky k Pánovi, ale i voči sebe navzájom. Každá sestra má právo na atmosféru ticha. Keď pomáha zakusovať vo vnútri duše Pána, nadobúda sa nová sviežosť. Ticho môže byť ťaživé vtedy, keď niekto prežíva niečo ťažké a uzavrie sa do seba.

Aký je váš denný režim?

Vstávame ráno o šiestej. Dni sú pre nás pestré, vôbec nie jednotvárne a monotónne. A to aj preto, že sväté omše máme v niektoré dni ráno a v niektoré večer. Prežívame svoj život v tesnom spojení s liturgiou – je Vianočné obdobie, Veľkonočné, sú slávnosti, nedele. Sú pre nás zmenou aj v tom, že vtedy máme liturgiu hodín spievanú. Nedeľu prežívame ako deň zmŕtvychvstania Pána, preto nemáme vtedy také prísne mlčanie. Učíme sa latinčinu, rozoberáme si nejaký cirkevný dokument, raz v týždni sledujeme správy, niekedy si pozrieme aj nejaký prírodopisný film.

Aké sú možnosti na pobyt v kláštore?

Môžu sem prísť a aj chodia rehoľné sestry, ale aj laici i kňazi. Môžu sa zúčastniť niektorých bodov nášho programu alebo si vytvoria vlastný program. Je to priestor pre stíšenie, samotu, možnosť byť v kaplnke, byť v prírode. Je to miesto ticha a modlitby.

Akým spôsobom ste v kontakte s dianím vo svete?

Inštrukcia Verbis clausa, ktorá hovorí o klauzúrnom kontemplatívnom živote, nás usmerňuje, že máme zachytiť zo sveta to podstatné. A to aj prostredníctvom toho, že raz do týždňa sledujeme správy v televízii a niekedy pri rekreácii počúvame správy v rádiu. A to aj preto, aby sme tie problémy dneška, sveta vnášali do modlitby.

Čo vám pripadá ako najťažšie na tomto spôsobe života?

Pre niekoho to môže byť odlúčenosť, urobiť ten krok odvahy a viery. Ale je to individuálne. Počas života potom prichádzajú veci, ktoré treba riešiť. Pokiaľ sa modlíme, tak povolanie nemôže zovšednieť, hoci v sebe zahŕňa aj ťažkosti.

Odkaz pre čitateľov Zasväteného života.

Z celého srdca vám prajeme čistú radosť v živote viery, nádeje a lásky. Môžte počítať aj s našimi modlitbami. Sme tu preto, aby sme sa modlili.

Tomáš Brezáni