Kláštor Krista Ženícha v americkom Burtone
Necelú hodinku cesty autom od Clevelandu a Parmy, sídla Eparchie Parma (štát Ohio, USA), sa nachádza východný kláštor, ktorý obýva šesť sestier. Vznikol len nedávno – v roku 2009, keď vtedajší eparcha John Kudrick zveril
farskú budovu a chrám v mariánskom pútnickom mieste Mariapovč matke Teodore a jej spolusestrám.
Postupne si sestry faru aj chrám prispôsobili monastickému spôsobu života. Spolu s dobrovoľníkmi vybudovali niekoľko pustovní pre návštevníkov, ktorí si želajú pobudnúť medzi nimi a duchovne načerpať z východnej spirituality. Okrem matky Teodory žijú v kláštore matka Cecília, matka Gabriela, matka Iliana, sestra Petra a sestra Natália.
V kláštore som mal možnosť pôsobiť šesť týždňov počas leta a boli to inšpiratívne dni. Za seba vyjadrím veľké prekvapenie z hlbokej duchovnosti, ktorú som v tomto kláštore objavil. Sestrám sa darí vytvárať príťažlivé spirituálne miesto pre ľudí dobrej vôle. Z kláštora vyžaruje charizma modlitby a prijatia. Často sa zúčastňujú aj na rôznych podujatiach, akým bolo stretnutie gréckokatolíckej mládeže z USA v Latrope v Pensylvánii. Počas takýchto
podujatí vydávajú svoje osobné svedectvo a aktívne pomáhajú pri organizácii.
Typický deň v monastieri sa začína ráno o pol siedmej Ježišovou modlitbou
a utierňou. Počas mojej prítomnosti sme po utierni denne slávili svätú liturgiu. Inak je svätá liturgia len vo sviatok a nedeľu, keďže vtedy sem prichádza kňaz z farnosti vzdialenej jeden a pol hodiny cesty autom.
Zvyčajne po utierni nasleduje súkromný čas na modlitbu, rozjímanie a raňajky. Potom až do dvanástej je čas na prácu. Viaceré sestry píšu ikony alebo pracujú na zveľadení kláštora. Na poludnie sa spoločne modlia v chráme hodinku, čítajú úryvky z apoštolských listov a evanjelií. Po obede nasleduje znova čas na prácu a hodina pred večierňou, ktorá je o trištvrte
na päť, je rezervovaná na osobné voľno. Po večierni je o šiestej spoločná večera, na ktorej sa zúčastňujú všetci obyvatelia kláštora, teda aj hostia alebo návštevy. Neraz je to veľké množstvo ľudí. Po večeri nasleduje odpočinok, štúdium alebo práca až do deviatej večer, keď sa začína modlitba povečeria s rozlúčením na nočný odpočinok.
V mesačnom programe majú rehoľníčky aj jeden deň rezervovaný na výlet, aktívny relax spojený zvyčajne so športom.
Okolie kláštora poskytuje možnosti na vodné športy a turistiku. Prostredie, v ktorom sa nachádza, je zaujímavé z viacerých uhlov pohľadu. V okolí žijú početné komunity amišov, ktorí odmietajú výdobytky modernej doby a žijú ako na prelome 19. a 20. storočia. V okolí kláštora majú rozsiahle farmy, ktoré obhospodarujú tradičným spôsobom bez využitia modernej techniky. Preto nie je žiadnym prekvapením vidieť žatvu s mechanickými kosami ťahanými koňmi, snopy obilia na poliach alebo ručné okopávanie rolí. Ich prístup je z dnešného pohľadu veľmi ekologický a takto dopestované potraviny sú 100 % bio produkty. Okrem toho je mestečko Burton aj okolie známe výrobou javorového sirupu, a preto je krajina zalesnená práve týmto druhom stromov.
Malebnosť prostredia okolo kláštora ešte viac zvýrazňuje pútnické miesto Mariapovč, založené maďarskými gréckokatolíkmi, ktorí si takto sprítomnili svoj domov v tomto novom svete. Každoročne sa na tomto mieste koná púť k ikone mariapovčskej Božej Matky vo sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Čo však pokladám v kláštore za najvzácnejšie, sú samotné sestry s ich hlbokou duchovnosťou, láskou k východnému obradu a charizmou
prijatia každého človeka dobrej vôle. Za krátky čas môjho pobytu medzi nimi som mal viackrát príležitosť zažiť z ich strany prijatie ľudí rôzneho vyznania. Či to bol protestantský kazateľ s manželkou a dcérou, alebo kazateľ jednej z mnohých letničných cirkví s manželkou, ktorá predtým patrila k amišom. Do kláštora prichádzajú rímskokatolícki, gréckokatolíci, ortodoxní, protestanti, letničiari alebo ľudia bez vyznania, ale dobrej vôle. Tí všetci sa tam môžu spoločne stretnúť okolo jedného stola najmä kvôli obyvateľkám kláštora, ktoré kladú lásku k Ježišovi na prvé miesto a vďaka hlbokej východnej spiritualite vytvárajú príjemné prostredie ľudskosti bez predsudkov.
Dodnes som z pobytu medzi nimi očarený a v spomienkach sa rád vraciam
k atmosfére spoločnej modlitby, rozhovorov, výletov a vzájomného spoločenstva, vďaka ktorému som mal možnosť nazrieť do života našej sesterskej cirkvi v Spojených štátoch amerických. Našiel som početne maličkú cirkev, ale duchovne bohatú a životaschopnú. Uvedomil som si pravdivosť Ježišových slov o meste postavenom na návrší, ktoré sa nedá ukryť. Takýmto mestom v Eparchii Parma a našej sesterskej cirkvi v USA je práve nepatrný Kláštor Krista Ženícha v Burtone.
Celosvetová internetová sieť nám ponúka možnosť dozvedieť sa vždy niečo nové aj z prostredia tohto zaujímavého kláštora na stránke christthebridegroom.org.
Peter Borza
Foto: https://www.facebook.com/ChristTheBridegroom/
Uverejnené s láskavým dovolením redakcie časopisu Slovo. (Slovo 13/2019)