Kto má navrch
V podobenstve „o nočnom rozsievačovi“ do pripravenej pôdy rozsieva nepriateľ. Najradšej do dobrej, tej druhej – vlastnú totiž nemá. Rozsieva pokútne, potme. Taktikou zla býva oveľa častejšie infiltrácia než otvorený útok.
Možno sme aj trochu sklamaní, že služobníci kúkoľ nemohli vytrhať. Podľa Ježišových slov však vidíme celkom konkrétne, že Boh má situáciu pod kontrolou. Nepotrebuje samozvaných čiernobielych „poriadkárov“, ktorí sa ponúkli, že burinu z poľa odstránia. V prvom rade preto, že do vecí vidí hlbšie a náš čisto ľudský prístup by zlo iba zväčšil. Potom aj preto, že Boh nemá problém dať zlu dodatočne pozitívny význam. Ak by tak nebolo, nechal by si to robiť na svojom? To neznamená, že aj zlo je dobré, ale že Boh si ním vie poslúžiť, čiže aj zlo je jeho služobníkom. Výrečným príkladom je starozákonný príbeh o Jóbovi. Aj do jeho života s Božím vedomím nasial Zlý nadmieru trpkosti, a Boh všetko obrátil na väčšie dobro.
Táto skutočnosť by nás mala veľmi upokojiť. Mohla by nás naučiť, že zla sa nemusíme báť. Ono nemá nad nami moc. Je len parazitom dobra. Ak by teoreticky vyničilo hoc aj všetko dobro, zničilo by i seba samé. Báť sa skôr máme nedostatku našej bázne voči takému dobrému a mocnému Bohu. Skôr toho, aby sme nepoužili zlo v nás alebo okolo nás na poníženie Božej dobroty, umenšili ju v sebe, a tak sa sami postupne odsudzovali na spálenie.
Ako si Boh posluhuje prisiatym zlom? Nielenže nás ním vychováva, aby sme neboli ako mäkkýše a naučili sa bojovať, ale aby sme vedeli, že víťazstvo nie je v našich rukách, ale v jeho. Aby sme sa nevypínali, a tým sa nezničili. Aby sme sa naučili veriť, dúfať a milovať. A nadovšetko mali účasť na jeho vykupiteľskom diele. Aby sa z kúkoľa, ktorý je v nás a v tých, ktorí sú nám zverení, neomylne napokon stala pšenica.
Ak sa nás pri pohľade na podlú úspešnosť Zlého predsa len trochu zmocní smútok, doplňme svoj obraz uvažovaním o horčičnom semienku a o kvase. Tie svojou malou veľkosťou a priebojným bujnením prevyšujú aj najzdatnejšiu burinu.
Dagmar Kráľová