Kvetná Nedeľa (Mk 11, 1 – 10)
Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal Ježiš dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: ‚Čo to robíte?‘, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.‘“
Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.
Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“
HLAS TÝCH, ČO IŠLI PRED NÍM, I TÝCH, ČO IŠLI ZA NÍM
Ľudia očakávajúc naplnenie prísľubu oslavujú Ježiša ako kráľa, ale ten v skutočnosti prichádza pokorne na osliatku napĺňajúc proroctvá. V Kristovom kráľovstve neexistuje nič, čo by bolo možné identifikovať s akoukoľvek mocou v tomto svete. V skutočnosti jeho trónom, na ktorom je napísané meno kráľa, bude kríž. Utrpenie, ktoré nasleduje po tomto slávnom vstupe, porazí akékoľvek nedorozumenie slávy a sily, a tak zjaví hĺbku a zmysel týchto tajomných zvolaní: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Betfage a Betánia pri Olivovej hore je smer, odkiaľ sa túžobne očakáva príchod Mesiáša… Ježiš (Ješua – Boh spasí) po tejto ceste vstupuje do Jeruzalema (mesta pokoja) ako kráľ pokoja, oslavovaný zvolaním Hosanna! (Hoshiana – zachráň), zvolaním, ktoré je vo svojej podstate prosbou o spásu (Ž 118, 25), zvolaním, ktoré sa neskôr v jeruzalemskej chrámovej liturgii stalo zvolaním radosti na oslavu Boha. Za týmto hlbokým zvolaním nasleduje ďalšie zvolanie mesiášskeho žalmu (Ž 118, 26): Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! (Baruch HaBa B´Shem Adonai!) – zvolanie, ktorým vítali pútnikov vstupujúcich do Svätého mesta. Slová, ktoré nasledujú za týmito dvoma zvolaniami, upresňujú ich mesiášsky zmysel. Preto hlas tých, čo išli pred ním, i tých, čo šli za ním, nebol len jednoduchou oslavou a sviatočným nápevom, ale bol aj hlbokým proroctvom toho, čo sa malo stať – prosbou o spásu toho, ktorého meno je Boh spasí. Hoshiana! Baruch HaBa B´Shem Adonai!
V tomto svetle pre prvotnú Cirkev Kvetná nedeľa nebola minulou udalosťou, lebo ako Pán v ten deň vstúpil pokorne na osliatku do Jeruzalema, tak ho Cirkev znova videla prichádzať v pokornej podobe chleba a vína.[1] Preto v prvotnom slávení Eucharistie, pred rozdávaním svätých darov, zvoláva oslavu, ktorá je i prosbou o spásu:
„Nech zanikne tento svet a nech príde milosť. Hosanna Dávidovmu Bohu. Kto je svätý, nech pristúpi; kto svätý nie je, nech sa obráti. Maranatha. Amen“ (Didaché 10, 6).
[1] Pozri Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský II, 20
Vladimír Peregrim, salezián