Lebo jeho milosrdenstvo je večné
Ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva je síce liturgickou prvotinou tretieho tisícročia, ale milosrdenstvo nášho Boha sa zjavilo už v raji. Hriechom zmätených prarodičov náš Pán zaodel, oddelil od stromu života, aby nezostali v hriechu naveky, a prisľúbil im Záchrancu. Ako sa pri narodení Jakub držal päty svojho brata Ezaua, podobne sa Božie zľutovanie pridŕža každého hriechu.
Podľa Biblie sa po prvom páde zlo rozmnožilo ako huby po daždi. Až tak, že – ako hovorí Písmo – Pán oľutoval, že stvoril človeka. Doslova by sme mohli preložiť, že ho pre zlobu ľudstva bolelo srdce a rozhodol sa ho vyničiť (Gn 6, 6). Keď pod vodou, s výnimkou korábu, zahynulo všetko živé a Noe si chcel uctiť Pána obetou, Božie srdce sa opäť zlomilo. Pán sa mu zaprisahal, že už nikdy nevyhubí všetko živé. V našom chápaní by sme slová Písma mohli interpretovať v tom zmysle, že Boh si predsavzal uniesť, vydržať akýkoľvek veľký hriech ľudstva. Rozhodol sa, že veľkosť jeho milosrdenstva bude vždy väčšia ako naša zloba.
Ďalšou etapou rastu povedomia Božieho milosrdenstva pre veriaceho človeka bol duet Pán versus Mojžiš. Aj Mojžiš zabil Egypťana. Vnútorné dôsledky jeho agresivity ho potom u Jetra na púšti štyridsať rokov učili, že milosrdenstvo je viac ako najspravodlivejší trest. V zápase s reptajúcim ľudom sa Mojžiš s Pánom doslova pretekali v milosrdenstve voči nemu: raz prehováral Pán Mojžiša a inokedy Mojžiš orodoval u Pána v prospech ľudu.
Jóbovi Pán milosrdne vysvetľuje svoju nežnú starostlivosť o všetko živé, a teda aj o neho, aj vtedy, keď trpí. Žalmista zas vytrvalo opakuje, že Pánovo milosrdenstvo je večné. A v dobe prorokov sa Božie milosrdenstvo oblieklo do obrazu klamaného manžela, ktorý túži s láskou prijať späť svoju cudzoložnú manželku.
V Novom zákone sa Božie milosrdenstvo odialo napríklad do obrazu milosrdného Samaritána či otca márnotratného syna. Zjavne sa ukázalo pri nespočetných znameniach, zázrakoch a gestách Božieho Syna: počnúc vzkriesením naimského mládenca, nad ktorého matkou sa mu pohlo vnútro zľutovaním, až po prísľub neba spoluukrižovanému lotrovi a prosbu k Otcovi, aby nám jeho smrť na kríži nezapočítal.
A dnes? Pavol hovorí: Kde sa rozmnožil hriech, tam sa rozhojnila milosť, t. j. Božie milosrdenstvo. Radujme sa, lebo milosrdenstva bude vždy viac ako hriechu, bolesti, zla… A navyše, kým existujú, môžeme ako Otcove deti prejavovať milosrdenstvo aj my a trochu sa mu podobať.
Dagmar Kráľová