V aktuálnom čísle časopisu Zasvätený život sa nachádza príloha „Synoda o mladých.“ V týždňoch, keď v Ríme synoda prebieha, postupne uverejníme tieto príspevky. Začíname listom adresovaným mladým od generálneho predstaveného augustiniánov.
Drahí mladí!
Obraciam sa na vás, mladí zo škôl, farnosti a iných augustiniánskych skupín, vo chvíli, v ktorej práve Cirkev oslavuje vieru s mladými, uvažuje o nich. V októbri 2018 sa bude sláviť v Ríme XV. generálna riadna synoda biskupov a v januári 2019 Svetové dni mládeže a zároveň Augustiniánske stretnutie mládeže (AYE) v Paname. Čo sa týka synody, téma sa nás týka priamo: Mladí, viera a rozlišovanie povolania. Ako časť prípravy napísal pápež František List mladým, ktorý zaiste poznáte a ktorý vás znovu pozývam prečítať. Začína tým, že vás nosí v srdci, ako aj ja. Som presvedčený, že každá inštitúcia s povolaním pre budúcnosť má mať oči a srdce upriamené na mladých. Ale musí to byť opravdivé, a nie zľahčené alebo formálne.
Téma budúcich Svetových dní mládeže sa vzťahuje na Máriinu odpoveď (Lk 1, 38): „Hľa služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Aby sme odpovedali, treba rozlíšiť to, čo nám Pán hovorí, čo od nás chce. A treba konať s odvahou a rozhodnosťou. Prvý bod, ako prekonať strach či obavy, je to – hovorí pápež František –, aby sme ich jasne identifikovali, aby sme zbytočne nestrácali čas a energiu pre nejakej fantazme bez tváre a opodstatnenia. Preto vás všetkých pozývam, aby ste sa zahľadeli do svojho vnútra a pomenovali svoje obavy. Pýtajte sa: Čoho sa dnes najviac obávam v situácii, v ktorej žijem? Čo ma blokuje a bráni mi kráčať ďalej? Prečo mi chýba odvaha robiť dôležité rozhodnutia, ktoré by som mal urobiť? Nebojte sa čestne sa pozrieť na svoje obavy, rozpoznajte, aké to sú, a vyrovnajte sa s nimi.
Ale treba urobiť aj ďalší krok. „Nebo a zem spievajú tvoju slávu, Pane,“ ako krásne pripomína téma AYE. Postoj musí byť stále pozitívny a kreatívny. Kto stretne Pána, ohlasuje jeho úžasné skutky, dáva svedectvo o tom, ktorého pozná nielen z počutia, ale z vlastnej skúsenosti. Je to výzva. Takže snaha o zľudštenie osobných vzťahov, podporu kultúry stretnutia, porozumenie toho, v čom spočíva šťastie, radosť a pokoj ako zdieľanie dobra poukazujú na program evanjelia ako sprievodcu na našej ceste. Všetko by bolo len prázdnym dobrodružstvom, ak by nebolo žité silné priateľstvo s Ježišom z Nazareta, ktorý nás posilňuje a pozdvihuje z našich slabostí a rozhodne vedie k nádeji a optimizmu. To je to najnaliehavejšie a najpotrebnejšie.
Počas Svetových dní mládeže v júli 2016 v Krakove pápež sa pýtal mladých: „Veci možno zmeniť?!“ A tisíce mladých presvedčivo odpovedalo: „Áno.“ Viac ako len zvolanie to bol spoločný prejav odporu voči svetu, v ktorom prevláda nespravodlivosť, ľahostajnosť a osamotenosť. Svet nehumánny, ktorý sa zdá, že kráča k svojmu sebazničeniu. Silne proti tomu protestovať je kresťanská požiadavka. Ale protest musí byť spojený s úsilím, ktoré spája ušľachtilé túžby s krehkosťou nášho ľudského postavenia. Tak sa rodí možnosť obnovy.
V jednom liste, ktorý svätý Augustín poslal svätému Pavlínovi z Noly, píše, že Afrika je viac smädná po svätých, ako po vode. A to isté by sa mohlo povedať o našom dnešnom svete, ktorý je charakterizovaný neistotou, ekonomickými rozdielmi, materializmom, nebezpečenstvom a rastúcim počtom migrantov a utečencov. Svet zostarnutý a chorý. Mládež, zobuď sa! Zmeňte svet, obnovte ho, premeňte ho. Neostaňte len pri slovách a obvineniach, a vôbec neprepadnite egoizmu a beznádeji. Nevzdávajte sa. Veci sa určite môžu zmeniť. Prevezmite zodpovednosť, ktorá rastie z koherencie. Buďte protagonistami. Tak napomína svätý Augustín: „Uvažujte pozorne a nikdy nezabúdajte, že ste mladí. Bojujte, aby ste mohli zvíťaziť, dosiahnite víťazstvo, aby ste dosiahli korunu, ale buďte pokorní, aby ste nepodľahli v boji.“
V dnešnom svete môže byť divné hovoriť o interiorite , o modlitbe, o duchovnosti. Ako je divné hovoriť o Bohu. Odpoveďou na hľadanie šťastia nie je mať veci, pôžitok, aktivizmus, zábavu, nestálosť citov, slabé vzťahy. Nie je ňou egoizmus, ktorý vedie k nedostatku angažovanosti, k individualizmu a samote. Odpoveďou je Kristus. Ži dobrodružstvo, riskuj. Na začiatku života kresťana nie je etické rozhodnutie ani veľká myšlienka, ale stretnutie s udalosťou, s Osobou, ktorá dáva životu nový horizont, a tým aj rozhodujúci smer. Stretajte Krista, majte s ním skúsenosť. Preto jediná cesta je cesta opravdivej lásky: „A my sme spoznali lásku, akú má Boh k nám, a uverili sme mu“ (porov. 1 Jn 4, 16).
Vo svete ľahostajnosti a chýbajúcej solidarity buďte mužmi a ženami prijatia, načúvania, milosrdenstva a silnej zaangažovanosti. Svätý Augustín neváha tvrdiť, že Kristus je núdzny vždy, keď niekto chudobný je v núdzi. Formy chudoby a odsúvania sú mnohoraké a my všetci máme dať odpoveď. Odpoveď osobnú, blízku a milosrdnú, vždy uvedomujúcu si, že veľkosť Boha je v milosrdenstve. Niektorí teológovia zdôraznili, že je nutné znovu objaviť nežnosť v kresťanstve. A pápež František nástojčivo opakoval: „Nemáme sa obávať dobrotivosti ani nežnosti!“
So svojou existenciou v rukách sa musíte pýtať, čo s ňou urobíte. Tak sa blížime k téme povolania. Svätý Augustín cítil príťažlivosť rozumu, citov, spoločenského postupu, krásy a Boha. Na svojej ceste sa ocitol na rázcestí a s hŕbou otázok. Človek môže cítiť rôzne povolania, rôzne uplatnenie, a preto môže mať pocit závratu pri rozhodovaní, pochybnosť, ktorá sprevádza proces povolania, chápaný ako životné rozhodnutie. Aby neuviazol v nebezpečnej nerozhodnosti, duchovná prax zdôrazňuje dôležitosť sprevádzania ako pomoci pri rozlišovaní a stretnutí.
Je to vždy Boh, ktorý cez sprostredkovanie, niekedy neočakávane začína biografiu každého povolania. Čo zamýšľaš robiť so svojím životom? Povolanie môže byť zamerané na čisto profesionálne pole, ale ja vás žiadam, aby ste o ňom uvažovali z hlbšej perspektívy. Aby ste ho vnímali ako voľbu života v plnosti, ako výzvu šťastia. Preto, mladí, musíte sa pýtať, k čomu vás vedie Boh. Pripomína nám to svätý Augustín: „Aj keby sa našiel niekto, kto pripíše sebe poslušnosť Pánovi, ktorý ho volal, nikto si nemôže pripísať povolanie ako také.“
Ja osobne ďakujem Pánovi, že ma povolal nasledovať ho ako augustinián, na ceste takej krásnej, takej náročnej a takej aktuálnej. A oceňujem to, že mi dal v mojom živote toľké sprostredkovania, toľké osoby, cez ktoré som počúval jeho hlas a vnímal som a vnímam jeho prítomnosť. Boh odmeňuje štedrú ochotu. Vy mladí máte i dnes potrebu postáv, ktoré sú príkladom. Myslím na kňazov, rehoľníkov, vychovávateľov, ktorí s vami kráčajú a dávajú vám jasné a presvedčivé svedectvo kresťanského života. Chcem im venovať slová úprimnej vďačnosti, že neúnavne vyznávajú svoju vieru a venujú svoj čas.
Boh nám daroval naozaj čas nádeje, plný možností. Pre mňa bude radosťou môcť ho spoločne žiť.
Dúfam a prajem si zo srdca, aby biskupská synoda na tému Mladí, viera a rozlišovanie povolania, Svetové dni mládeže a stretnutie augustiniánskej mládeže tak vo svojej prípravnej fáze, ako aj pri jej slávení našli ozvenu vo vás a vo vašich skupinách. Povzbudzujem vás, aby ste ostali otvorení na Ducha, na rozlišovanie Božej vôle vo svojej osobnej histórii. Vsaďte naozaj na Krista. Bez obáv, bez priemernosti, úprimne. Buďte nástrojmi obnovy a nadeje, nároční najmä na seba, aby ste mohli obnoviť svet a Cirkev.
Všetkým a každému zvlášť, aj tým, s ktorými budete zdieľať úlohu prehĺbiť tajomstvo, ktoré v sebe nosíme, aby sme sa naučili múdrosti srdca a našli vlastnú cestu, vám všetkým zasielam silné objatie a svoju modlitbu. Prosím tiež o vašu modlitbu za Rehoľu svätého Augustína a za všetkých nás, ktorí máme zodpovednosť viesť ju. Spolu sa vkladáme do rúk Márie, Matky dobrej rady. V nej môžeme stretnúť „nežnosť intimity a odvahu svedectva a poslania“.
Veľká vďaka, milí mladí. Boh nech vás požehnáva.
P. Alejandro Moral Anton OSA
Foto: halfpoint.sk