Medzičas
V športových disciplínach ako beh, lyžovanie či plávanie sa počas súťaže zvykne uvádzať medzičas. Naznačuje, aké šance má športovec na víťazstvo: či zaostáva, alebo napreduje v dobrom tempe.
Z liturgického hľadiska Siedma veľkonočná nedeľa značí určitý medzičas. Samozrejme, v inom zmysle. Sme v krátkom „období medzi“ dvoma sláveniami. Nanebovstúpenie Pána sme už oslávili, sviatok Zoslania Ducha Svätého máme pred sebou. Úryvok zo Skutkov zachytáva, ako tento „medzičas“ prežíval kruh prvých učeníkov s Máriou. „Zotrvávali na modlitbách,“ píše Lukáš (Sk 1, 14) a dodáva, že to bolo „spolu so ženami“ a „s jeho [Ježišovými] bratmi“. Teda boli tam príbuzní i tí, ktorí boli vtedajšou spoločnosťou odsúvaní bokom (ženy). Ježiš ich však zapojil do svojho apoštolátu (porov. Lk 8, 1 – -3) a vo veľkonočné ráno dostali nie bezvýznamnú úlohu byť „apoštolkami“ apoštolov (porov. Lk 24, 9). Spoločenstvo v očakávaní daru Ducha je teda spoločenstvom, ktoré sa v modlitbe učí byť „inkluzívne“ (zahrňujúce), nie exkluzívne (elita). Aktuálny podnet v tomto „medzičase“ nielen pre našu modlitbu, ale i (vnútorné) postoje voči tým, ktorých máme radi čo najďalej od seba…
Predposlednú veľkonočnú nedeľu však môžeme chápať ako „medzičas“ i v tom športovom zmysle. Môže nám nastaviť zrkadlo, ako sme na tom v našom behu „za víťaznou cenou Božieho povolania zhora“ (Flp 3, 14). Ježišova modlitba na záver Poslednej večere, ktorej úryvok ponúka evanjelium, vyprosuje pre tých, čo sú „jeho“ – teda tých, čo mu osobitne patria –, večný život. Je to tá víťazná trofej, na ktorú je zamerané naše úsilie. A „večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17, 3). To je cieľ. Spoločenstvo života s Pánom, ktoré rastie cez ochotu budovať ho s jeho bratmi a sestrami tu na zemi. Úspech nestojí na počte triumfov v konfrontáciách a na presadení vlastných názorov. Naopak. Meria sa „účasť na Kristových utrpeniach“ (1 Pt 4, 13), čo autor Prvého Petrovho listu vysvetľuje ako ochotu zniesť pre vernosť Kristovi aj nespravodlivé zaobchádzanie. On to mienil na prenasledovanie kresťanov „zvonka“, môže však prichádzať i od tých, čo sú blízko. Odvaha nevracať rovnakým spôsobom nečestné rany – trebárs i vo vlastnom (rehoľnom) spoločenstve – značí posun vpred. K cieľu. K životu. K Bohu.
V športe medzičas ukazuje prípadné šance na dobrý výsledok. Ako vyzerá ten náš medzičas?
Marek Vaňuš SVD