Milosrdenstvo je…
O čom je podobenstvo z evanjelia 24. nedele v cezročnom období? O márnotratnom synovi? O milosrdnom otcovi? O staršom bratovi? Bolo už mnohokrát a veľmi podrobne vysvetľované. Predsa sa na neho dnes znova z pohľadu milosrdenstva pozrime.
Pod Božím milosrdenstvom si asi predstavujeme predovšetkým to, čo Boh koná pre nás a čo od neho vychádza k nám hriešnikom. Čo sa stane, ak sa na milosrdenstvo pozrieme úplne iným pohľadom? Čo ak Boh v milosrdenstve nerobí vôbec nič nové, len ďalej verne zotrváva v jemu vlastnom postoji? Veď on nemá čo meniť na svojom pohľade lásky na človeka, v ktorom nikdy neváhal. Boh Otec v milosrdenstve teda len vytrvalo čaká na zmenu v nás, na zmenu v našom srdci. On ju aktívne pripravuje tým, že sa nám dáva vidieť v stálosti svojej lásky. A my, keď začíname viac vidieť, stávame sa premenenými jeho milosrdnou láskou. Stačí sa pozrieť na dvoch synov a bratov, ktorí v prítomnosti takto milosrdného otca menia svoje správanie. V jednom (mladšom) z nich sa stálosť otcovej lásky odrazí ako jasné sebapoznanie – „nie som hoden volať sa tvojím synom“ –, sprevádzané túžbou a pokornou prosbou ostať v jeho dome; hoci len ako sluha, ale s jasným poznaním, že je to otcov dom. Druhého (staršieho) syna otcov postoj tiež usvedčí, že nie je presvedčeným synom, pretože celý čas zostáva v postoji sluhu, ktorý čaká odmenu a dokáže byť slepý na najdôležitejší dar domova, ktorým ho otec nezištne obdaroval. Dokonca sa dáva na riskantú cestu obviňovania svojho otca i brat,a a tým sa sám vylučuje z rodinného vzťahu. Jeho vyhlásenie „tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok“ je potvrdením, že podobne ako jeho mladší brat tiež dospel k poznaniu, že k otcovi už nepatrí. Problémom však nie je to, že by toto odcudzenie nevedel prekonať milosrdný otec, ktorý oboch znova osloví ako synov. Prekážkou je pýcha v srdci človeka, ktorý túto pevnú vernosť Otcovej lásky nebude chcieť prijať.
Svätý František z Assisi rozdeľoval ľudí na dva základné typy: na tých, čo konajú pokánie, a na tých, čo ho nekonajú. Inak povedané, na tých, čo svoj životný postoj v prítomnosti milosrdného Otca zmenili, a tých, čo ho nezmenili. Mám možnosť vybrať si, či chcem na Otcovo vytrvalé potvrdenie, že som jeho dieťaťom, odpovedať pýchou výčitky staršieho syna alebo pokorným vyznaním toho mladšieho.
Br. Ján Macej, kapucín