Misionári na 100 percent
Nitrianska kalvária je dominanta Nitry. Ako nám prezrádza páter Ján Kušnír, verbista, okolo nej sa koncentrujú mnohé rehoľné domy. Najvyššie sídlia oni. Spoločnosť Božieho Slova – verbisti, ktorých založil sv. Arnold Janssen v roku 1875. Už vtedy predbehol svätý Arnold dobu, pretože chcel, aby rehoľné komunity boli medzinárodné, aby zdôraznil myšlienku „Jedno srdce, mnoho tvári“. Na Slovensku to bolo vďaka komunizmu náročnejšie, no prvé ovocie možno zberať už teraz, v slovenských komunitách sú misionári z Indonézie, Indie, Poľska, Vietnamu a očakávajú nových misionárov z Kene. Na Slovensku je aktuálne 50 slovenských verbistov, ďalších 30 je po celom svete. „Spolubratov máme na Kube – tam sú moji chlapci,“ s hrdosťou priznáva páter Kušnír, keďže má na starosti aj pastoráciu povolaní a Slováci na Kube pri formácii prešli jeho rukami. „Ďalší sú v Brazílii, Keni, Zimbabwe, Japonsku, Rusku, ale aj v krajinách Európskej únie. Pretože aj tie už považujeme za misijné.“ Na otázku, či existuje nejaká vychytená destinácia, odpovedá: „Asi nie, misionári sú na rôznych miestach sveta.“ Byť misionárom znamená dať priestor Bohu, aby pôsobil vo svete cez nás. „Niektorí nám hovoria, či nepotrebujeme aj na Slovensku misionárov, no ja im odpoviem: V našej reholi musí byť prítomné to „Choďte do celého sveta!“. Nemôžeme povedať, že keď budeme mať dosť, pošleme aj von. To nie je evanjeliové, misie nepotrebujú zbytky! Máme sa učiť dávať aj z nedostatku. Ak je človek ochotný odísť tam, kde ho Boh posiela, Boh požehnáva túto veľkodušnosť.“
ČERVENÉ REVERENDY
Páter Kušnír nás svižne sprevádza po budove a vysvetľuje, kde sa čo nachádza. Okoloidúcim odporúčame misijne múzeum, kde sú okrem iného mnohé zvieratá z celého sveta. Trochu zneiste a povie, že si ide obliecť reverendu, aby vyzeral lepšie. Vracia sa v čiernej reverende a prezrádza, že ich zakladateľ mal veľmi rád Ducha Svätého a preto chcel, aby verbisti nosili červené reverendy. Ale neprešlo to. Aká bola cesta pátra Kušníra do rehole verbistov? „Už na základnej škole som pozoroval, že mi je sympatický rehoľný život, no keďže nemohli fungovať mužské rehole, iba tie ženské, aj to bez prijímania nových členiek, prvý kontakt som mal s rehoľnými sestrami,“ prezrádza. Boli to sestry Vykupiteľky, ktoré navštívil už počas základnej školy. Práve sestry mu sprostredkovali stretnutie s pátrom Škodom, ktorý bol misionár a verbista. Jeho rada bola, aby sa prihlásil do diecézneho seminára, ktorý bol vtedy jediný, v Bratislave. No neskôr patril medzi jedenástich protestujúcich, ktorí začali hladovku proti hnutiu Paccem in Terris, a štúdium museli ukončiť. Nasledoval čas práce, ale i kontaktov s rehoľníkmi.
BOH SI MA FORMOVAL AKO MEXIČANA
Ešte počas totality skladal prvé, aj večné sľuby a spolu so spolubratom sa rozhodli emigrovať. „Pamätám si to presne, bolo to v sobotu 23. marca, kedy začali predávať zájazdy do kapitalistických krajín, taký bol o to záujem, že sme pred predajňou čakali od piatka obeda, nocovali sme tam.“ Nakoniec však páter Kušnír nevycestoval, starší spolubrat vyjadril túžbu, žeby vzhľadom na vek chcel ísť on. Bolo to tri roky pred pádom totality. Prišiel rok 1989 a rehoľníci mohli vystupovať verejne. Bolo to prekvapením pre okolie? „Asi ani nie, dalo sa pozorovať, kto mal aké kontakty.“ Páter Kušnír bol po vysviacke nejaký čas kaplánom v Terchovej, potom 9 mesiacov v Nemšovej. Miestny diecézny kaplán, ktorý pôsobil v Ne mšovej sa rozhodol vstúpiť medzi verbistov, tak nitriansky biskup kardinál Korec požiadal o náhradu. Potom nasledovalo Mexiko. Spolubratia si píšu pred večnými sľubmi misijne určenie – teda tri krajiny, kam by chceli ísť. „Neviem, prečo som napísal Mexiko. Zaujalo ma to. Mal som ešte Ghanu v Afrike…“ Páter priznáva, že až s odstupom času zistil, že Boh si – rovnako ako jeho spolubratov- formoval pre danú krajinu. „Bolo to mňa veľmi ťažké odísť zo Slovenska, lebo som Mexiko nepoznal. No neskôr som si uvedomil, že Boh si ma formoval už predtým ako Mexičana. Miloval som veľmi rómske tance a piesne a tú temperamentnosť som našiel aj v tejto krajine.“ V jeho kancelárii tróni tiež Panna Márie z Mexika, hneď spúšťame debatu, ako s ňou cestoval lietadlom. Dalo sa a jej domov je už v Nitre.
viac si prečítajte na: http://www.cestaplus.sk/