Mt 21, 33 – 43

Ježiš poznal veľmi dobre prácu poľnohospodárov, vinohradníkov, rybárov. Poznal prírodu a ľudí, ktorí sa denne museli spoliehať na poveternostné vplyvy a tak boli závislí na Bohu, jeho ochrane a milosti.

Dnes žijeme v dobe rozprávok. Dvere sa samé otvoria pri vstupe do obchodu. Lode sú na motorový pohon. Miesto na kone sadáme do áut. V ruke držíme mobil, spoľahneme sa na internet. Nie sme priamo závislí od toho, čo v našom živote koná Boh. Pošomreme na dážď, nemáme radi horúce letá.

Jednoduchí ľudia boli zvyknutí na jednoduché veci. Boli závislí od počasia, od dobrej úrody, od úlovku, od sily vetra. My sme sa stali komplikovanými ľuďmi. A pritom stačí tak málo. Opäť sa vrátiť k jednoduchosti. Nebrať veci samozrejme – mať strechu nad hlavou, mať posteľ, mať raňajky, mať teplú vodu. Tieto veci nie sú samozrejmé. Sú tu, lebo niekto sa o ne postaral. Môj nájomca, môj predstavený, moja spolusestra, môj spolubrat.

Netvárme sa ako používatelia, nájomníci vinice, ktorí si myslia, že môžu všetko. Skúsme byť nájomníci vinice, ktorí budú prinášať ovocie. Zjednodušme svoj život.

Naučme sa jednoducho modliť, aby naša modlitba bola jednoduchá a pravdivá. Skúsme jednoducho hovoriť, aby našim slovám porozumeli deti aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Jednoduchosť je predsa obsahom toho, čo sme sľúbili. Je to uskutočňovanie pravdy prostredníctvom spravodlivosti a kresťanskej lásky.

Ježiš nám dnes hovorí o nespravodlivých vinohradníkoch. Ale evanjelium končí pozitívne. Božie kráľovstvo sa dá tomu, kto bude prinášať úrodu. Nech sú naše kláštorné spoločenstvá plné vinohradníkov schopných priniesť úrodu. S ľahkosťou a jednoduchosťou. V slovách i skutkoch. S radosťou a milosrdenstvom. S odvahou a nádejou. Nech sme dobrými vinohradníkmi závislými na Bohu a jeho kráľovstve.

 

Hermana Matláková