Na slovíčko s Konštancom Adamom OP

Stalo sa tak prvýkrát v histórii, že post rektora jednej z pápežských univerzít v Ríme zastáva Slovák. Písal sa rok 2012, presnejšie 26. marec. Rektorom Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme (Angelicum)  sa stal slovenský dominikán, profesor Miroslav Konštanc Adam.

Pivo alebo víno?

Keď večeriam v pizzerii, dávam prednosť pivu, lebo víno mám na stole vo svojej rehoľnej komunite v Ríme dvakrát za deň.

Koľkokrát si človekom?

Vraví sa, že toľkokrát je niekto človekom, koľko rečí ovláda (P. Konštanc hovorí ôsmimi jazykmi, pozn. redaktora). Dodal by som, že toľkokrát je niekto človekom, koľko vysokých škôl vyštudoval.

Ako zvládaš svoje povinnosti a komunitný život?

Niekedy je to komplikované, ale dá sa to. Ráno o 7:00 sa spolu s komunitou zúčastňujem spoločných chórových modlitieb, po nich koncelebrujem na konventnej omši. Horšie je to večer, lebo nie vždy sa môžem zúčastniť večerných chórových modlitieb, lebo musím reprezentovať univerzitu na rozličných akademických, cirkevných a kultúrnych podujatiach a recepciách. Ak neobedujem v nejakej reštaurácii s hosťami, normálne obedujem so spolubratmi. Všetkých dominikánov v medzinárodnej komunite pri našej univerzite je 65. Musím však dodať, že moje prežívanie komunitného života za ostatných 17 rokov najviac narušujú časté zahraničné cesty s rozličným poslaním. Ročne lietam priemerne 30 krát.

Má rektor aj nejaké duchovné motto?

Aby ma dobrotivý Pán Boh pri zdravom rozume zachovať ráčil.

Čo pokladáš pri prednášaní za dôležité?

Pri prednášaní sa snažím vysvetľovať ťažké a komplikované veci čo najjednoduchším spôsobom. Okrem toho, aby si moji študenti natrvalo zapamätali niektoré teoretické zásady a princípy, snažím sa im to vysvetliť na rozličných prípadoch z reálneho života.

Mal si nejaký sen ako malý chlapec?

Ako chlapec som veľmi veľa čítal a nadchýnal som sa starými civilizáciami, egyptskou, gréckou, rímskou a ďalšími. Neuveriteľné je to, že od septembra 1996 z okna svojej izby na rímskom Kvirináli sa každý deň dívam na rímske fórum, cisárske fóra, Kapitol i Koloseum.

Ako ťa Pán dostal k dominikánom?

Keď som študoval na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach, jeden môj priateľ a o päť rokov starší kolega ma zoznámil s iným kolegom, s ktorým som sa tiež spriatelil. Práve on ma priviedol k dominikánskemu pátrovi Hyacintovi, vtedy sa však predstavoval ako diecézny kňaz Jozef Tandara, bol aktuárom biskupského úradu v Košiciach. Písal sa jún 1983. Vtedy mal okolo 60 rokov, ale veľmi mladého ducha. Nielen ja, ale aj veľa univerzitných študentov chodilo k nemu takmer každý deň. Bol veľmi sčítaný, múdry a my sme hltali každé jedno jeho slovo. Veľmi veľa som sa od neho naučil. Uňho som spoznal ďalších mladých mužov; až neskôr som zistil, že to boli tajne vysvätení kňazi dominikáni. Páter Hyacint Jozef Tandara OP umrel 29. novembra 2005 a zostávam jeho dlžníkom, lebo som od neho veľmi veľa dostal.

Aké sú výzvy pre rehoľný život na Slovensku?

Myslím si, že rehoľné komunity na Slovensku by sa mali zamerať na kvalitu každodenne prežívaného komunitného života. Dnes, chvalabohu, nie je treba suplovať pastoračnú činnosť diecézneho kléru, lebo až na niekoľko málo oblastí máme dosť svetských kňazov. Je treba ubrať z prehnanej aktivity, keď nikto nemá čas na nikoho, keď naši spolubratia a naše spolusestry sú chronicky unavení a vyčerpaní. Je potrebné zamerať sa na jediné podstatné, totiž na bratské prežívanie priateľstva v spoločenstve. Tak ako to mal vo zvyku náš Pán Ježiš, ktorý nás povolal k nasledovaniu. Z evanjelií vieme, že keď náš Pán bol unavený a chcel sa zotaviť, šiel k svojim priateľom do Betánie, kde v spoločnosti Lazára, Márie a Marty trávil čas a tešil sa z ich prítomnosti. Uvedomme si, že nie sme zamestnancami vo firme Ježiša Krista. Na konci nášho pozemského života sa nás Pán Boh neopýta, koľko prednášok sme povedali, ani koľko letných táborov sme zorganizovali, ani nič podobné. V tejto súvislosti pripomínam, že Pán Ježiš nás rehoľníkov povolal k tomu, aby sme boli jeho priateľmi. Aj medzi sebou teda máme byť nielen bratmi a sestrami, ale predovšetkým priateľmi. Naše rehoľné komunity majú byť „betániami“.

Intelektuálny rozmer rehoľníka. Čo pod tým rozumieš?

K podstate rehoľného života nepatrí to, aby rehoľník bol univerzitným profesorom ako ja. Predsa však intelektuálny rozmer patrí k rehoľnému životu. Chápem ho v zmysle tvrdenia sv. Tomáša Akvinského, že gratia suponit naturam, milosť predpokladá prirodzenosť. Inými slovami, je potrebné, aby rehoľník mal zdravý sedliacky rozum a podľa možnosti aby bol na istej intelektuálnej výške, primeranej svojmu vzdelaniu. Ak to v hlave nebude mať všetko v poriadku, je riziko, že rehoľný život takého rehoľníka sa stane karikatúrou zasväteného života, plnou povier, demagógií, obáv a strachu.

Kedy si najviac pocítil Božiu lásku vo svojom živote?

Bolo to vo chvíli milosti, vo chvíli môjho osobného povolania ku kňazskému a rehoľnému životu, vo chvíli mojej osobnej modlitby pri Božom hrobe v noci na Veľký piatok v michalovskom farskom kostole v Mariánskom roku 1988.

Páter Miroslav Konštanc Adam OP sa narodil 2. augusta 1963 v Michalovciach. Po gymnaziálnych štúdiách v rodnom meste absolvoval štúdium na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. V rokoch 1987 – 1990 pracoval v Štátnom veterinárnom ústave v Michalovciach ako veterinárny lekár, bakteriológ a hygienik potravín. Dňa 26. februára 1989 vstúpil do tajného noviciátu rehole dominikánov, 28. apríla 1990 zložil prvé rehoľné sľuby a 13. apríla 1993 doživotné. V rokoch 1990 – 1995 absolvoval filozoficko-teologické štúdium na Cyrilometodějskej teologickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Po svojej kňazskej vysviacke 24. júna 1995 pôsobil ako kaplán študentov Ekonomickej univerzity vo farnosti Bratislava-Kalvária. V rokoch 1996 – 2001 absolvoval licenciátne a doktorské štúdium kánonického práva na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme. V roku 2001 sa stal prvým provinciálom rehole dominikánov na Slovensku a bol ním do roku 2005. V rokoch 2001 – 2010 bol odborným asistentom kánonického práva na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave. V roku 2005 bol vymenovaný za profesora a v decembri 2009 za dekana Fakulty kánonického práva a prorektora Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme. Dňa 26. marca 2012 bol vymenovaný za jej rektora.

Juraj Pigula (interview uverejnené v časopise Zasvätený život 2012/02)

foto: archív zz