Na slovíčko s dobrovoľníčkou dona Bosca

„Navonok sa nezmenilo nič. Pokračovala som v štúdiu, dcéra, aktívna katolíčka tak ako predtým. Našla som však hlbší zmysel svojho apoštolátu, posilnilo sa moje zjednotenie s Bohom a zakúsila som zmysel príslušnosti k veľkej rodine.“ Takto vysvetľuje, čo sa zmenilo so vstupom do Sekulárneho inštitútu dobrovoľníčok dona Bosca (VDB), Oľga K., generálna predstavená VDB, ktoré v sobotu 20. mája oslávili 100 rokov od svojho založenia.

Ako vyzeral váš apoštolát výchovy či vzdelávania?

Pracovala som v štyroch rozličných školách, ako vychovávateľka v jednom dievčenskom nápravno-výchovnom ústave, bola som riaditeľkou školy telesne postihnutých detí, pedagogickou asistentkou v nemocnici pre deti aj dospelých a nakoniec som pôsobila ako docentka etiky výchovy na univerzite. Po tom, čo prišla sloboda, v roku 1990 mohla som spolupracovať na formácii dobrých občanov a na formácii univerzitných profesorov, žijúc túto prácu ako hlbokú formu evanjelizácie.

Aká bola vaša najkrajšia skúsenosť ako sekulárne zasvätenej?

Bola som veľmi oslovená vzťahmi duchovných saleziánskych asistentov voči nám. Niektorí z nich vyšli z komunistických väzníc, boli to pre nás veľmi dôležité otcovské postavy. Trpeli pre nás, radovali sa s nami, podržali nás v raste povolania. A som veľmi vďačná aj za dar delenia sa v saleziánskej rodine.

Ako to vyzerá s povolaniami VDB vo svete?

Po sto rokoch sa stávame zrelšími. Máme poklad našej histórie, z ktorej vychádza veľká skúsenosť. Skúsenosťou sa inšpirujeme v našom aktuálnom rozvoji, v iných kultúrach a v iných časoch s rešpektom k tým predchádzajúcim. Naša tradícia nie je nejaká rigidná, ale je to veľmi dynamický dar. Dnes sa všetko mení, kultúra, človek, svet, iba Boh sa nikdy nemení. A my sa snažíme podeliť so skúsenosťou Boha s inými ľuďmi a svedčiť o ňom svojím životom. Keď sa pozrieme na čísla, vo svete je vyše 1200 VDB v 46 krajinách, organizovaných do 23 regiónov. Väčšina z nich žije v Európe a v Latinskej Amerike, ale najväčší rast zaznamenávame v Afrike a máme viac ako 120 ašpirantiek vo východnej Ázii.

Aký je váš sen o budúcnosti VDB?

Každá VDB nesie nejaký sen vo svojom srdci. Sen, v ktorom nás Boh premieňa tak, aby sme my mohli premieňať svet. Boh má svoj plán. To, čo je pre nás dôležité, sú požiadavky Cirkvi. Snažíme sa byť veľmi vnímavé na prorocký hlas Božieho ľudu. Snažíme sa zvlášť počúvať pápeža Františka a žiť blízko posledným a najchudobnejším. Nemám strach z rozdielnosti, z tých, ktorí nie sú v kontakte s Cirkvou, alebo s tých, ktorí s ňou nesúhlasia. Božie kráľovstvo je väčšie ako Katolícka cirkev! Boh miluje všetkých! Snívam o tom, aby VDB boli prítomné na každej periférii.

Zdroj: infoans.org/preklad: Monika Skalová FMA

foto: ilustračná, archív zz