Navigácia domov

Vysvetliť niekomu z bežných ľudí, o čom je evanjelium, by sa dalo aj takto: Predstav si, že ti ako zdieranému nájomcovi pridelia do vlastníctva dom aj s kompletným príslušenstvom: pre celú tvoju rodinu, v relaxačnej a ekologicky bezchybnej zóne, s najlepšou spoločnosťou. Na tvoje meno prišli už aj papiere s kľúčmi.

O tomto je evanjelium. Formou – je to dobrá správa, i obsahom – Ježiš nielenže zaplatil tvoje dlhy, ale ti zaistil na meno príbytok. Skrátka, je tvoj už teraz. Nielen to, evanjelium hovorí, že ti miesto pripravuje osobne. Vyznieva to matersky nežne, však? Ostáva už len tvoj podiel: prijať ho a ísť domov. Hľadať cestu, nájsť ju, vykročiť, vytrvať…

Pretože ide o veľa, ba o všetko, je pojem cesty v našej viere kľúčový. Celá Biblia, v ktorej sa všetci mimoriadne hýbu, je o putovaní človeka. Takmer tisíckrát vykladá o ceste ako takej, či už dobrých alebo zlých cestách, z ktorých si treba vybrať. Dopodrobna hĺba nielen o individuálnom alebo spoločnom putovaní, ale najmä o napredovaní v ľudskom dozrievaní a vo viere. Ráta s tým, že cesta človeka do jeho skutočného domova sa nezaobíde bez blúdenia, stagnácie, ba i rezignácie. Preto ak Biblia rozpráva o ceste, zároveň ju vysvetľuje. Motivuje srdce a poúča rozum. Je ako GPS, aplikovateľný pre životnú cestu kohokoľvek: od nováčikov až po najskúsenejších. Dokonca ráta so zlyhaním spojenia, s tmou. Preto sa Ježiš ponúka osobne – Ja som cesta…, t. j. mysli ako ja, cíť ako ja, konaj ako ja. Staň sa mnou. A pôjde sa nám lepšie.

Za svojho pozemského života spoznal veľmi dobre, čo ľudská cesta je. Už v matkinom lone šiel minimálne trikrát cestou z Galiley do Judska. A v jej náručí šiel „iba“ do Egypta a potom späť. Každoročne putoval zo trikrát do Jeruzalema. Ján mu pripravoval cestu. Posledné roky doslova na ceste žil. Evanjelium učil cestou a ako cestu. S neochvejnou rozhodnosťou nastúpil aj na cestu s krížom. Jeho nasledovníci sa nazvali príslušníkmi Cesty…

Je to pre nás veľká úľava. Lebo na jeho síce trochu úzkej ceste treba robiť iba primerané kroky, nie „enterové“ skoky. Keď budeš tápať, príde ti naproti. A keď sa ti podlomia kolená, vezme si ťa k sebe… aby tvoj príbytok neostal navždy prázdny.

Dagmar Kráľová